Neuveriteľné príbehy

Volá Laco

jozinko6 (») | 22. 1. 2010 | přečteno: 2619× | komentáře: 0
... číst dál

Žena v kroji

jozinko6 (») | 22. 1. 2010 | přečteno: 2120× | komentáře: 1, poslední: 2. 10. 2010
Rozhodujem sa napísať vám už dlhší čas, chýbala mi však odvaha. Tú mi napokon dodali moji najbližší. A tak som si teda sadla k stolu, zobrala papier a pero, aby som prispela svojou troškou do mlyna. Posielam dva príbehy. číst dál

Mačkine oči

jozinko6 (») | 22. 1. 2010 | přečteno: 1934× | komentáře: 0
sd3-135450-m_2.jpg... číst dál

Bosorkin had

jozinko6 (») | 22. 1. 2010 | přečteno: 1798× | komentáře: 0
bosorka_2.gifV čase, keď som ešte bývala na dedine v malom útulnom domčeku a mala som asi desať rokov, často ma prenasledovala predstava hrozných strašidiel a bosoriek. Možno som tomu ani veľmi neverila, ale príhoda, ktorej som sama bola svedkom, ma o tom, že bosorky existovali a možno existujú, presvedčila. Hneď vedľa nášho domčeka, krížom cez ulicu, stál dom. Dosť starý na to, aby nevyzeral strašidelne. V dome bývala stará, asi osemdesiatročná tetka, o ktorej sa vravelo, že je bosorkou. Raz, bolo to na jar, z domu tetky - bosorky vybehla jej nevesta, inakšie tiež veľmi palcová baba, že vraj majú v dome hada. Môj otec ako správny chlap pochytil motyku a utekal tam. No had sa medzitým skryl. Do izby, v ktorej bývala stará tetka. Prešlo niekoľko dní, had sa neukázal a zdalo sa, že už bude všetko v poriadku. Ale nebolo. O týždeň ma začal pobolievať zub. A tak som sa s našimi vybrala k zubárke. Keď sme sa vrátili domov, otec šiel ešte do práce. číst dál

Návšteva z temnôt

jozinko6 (») | 22. 1. 2010 | přečteno: 6098× | komentáře: 4, poslední: 27. 1. 2010
small-temnota-jpg.jpgTento príbeh sa stal v roku 1991, keď som dovolenkoval na Jamajke. Celkom presne si však na všetko pamätám s odstupom času i dnes. Bola horúca, tropická noc. Pod oknom mojej hotelovej izby tíško čľapotal neúnavný príliv a hukot ventilátorov prehlušoval pišťanie komárov. Klobúk dolu pred každým, kto v takej horúčave vedel zaspať. Ja som sa radšej vybral k moru. Tmavé skaly zubato narúšali nekonečnú líniu horizontu, za ním som len tušil tajomné ostrovy Karibského mora. Výsostné postavenie hviezd rušili záblesky atmosférických výbojov, polárna žiara trópov spájala do diaľok roztrúsené ostrovy v dočasnú nočnú federáciu. Pomyslel som si, možno práve v takejto chvíli vynašlo ľudstvo náboženstvo. V strachu, z pocitu malosti medzi zemou, morom a nebom. Mystická kulisa sa ale zrazu zmenila, a ja som zbadal, že náprotivný kameň začína pomaly narastať do akejsi ťažko definovateľnej podoby. Až blikotavá žiara nebeského záblesku na zlomok sekundy to čudo odhalila. Bol ním černoško. číst dál