Mačkine oči

Napsal jozinko6 (») 22. 1. 2010 v kategorii Neuveriteľné príbehy, přečteno: 1935×
sd3-135450-m_2.jpg

Roku 1959 som sa oženil, o necelý rok sa nám narodil syn. Po ďalšom roku sme dostali učiteľský byt v starom kaštieli, kde sa nachádzala aj základná škola. Okrem nás tam býval ďalší kolega učiteľ, no ten sa doma zdržiaval málokedy. Najmä večer cez soboty a nedele pôsobil prázdny kaštieľ tajomne a strašidelne. My sme bývali na prvom poschodí, dolu sa schádzalo po schodoch. Raz v nedeľný večer, v decembri 1961, sa udialo niečo zvláštne. Poobede k nám prišla neznáma starenka (nikdy predtým, ale ani potom nás viac nenavštívila). Sadla si, zhovárala sa s gravidnou manželkou a pýtala si od nej soľ. Keď ju dostala, odkrivkala domov. Ja som sa veľmi čudoval, prečo si ju prišla pýtať až do vzdialeného kaštieľa, keď iné domy sa nachádzali oveľa bližšie. Neskôr som zistil, že starenka bývala pri dobrých susedoch. Asi okolo osemnástej hodiny, keď sme už začali večerať, vyrušilo nás hlasné mačacie mňaukanie za našimi dverami. Rozhodol som sa, že tejto cudzej mačke dám niečo zjesť a ona odíde. Aj som tak urobil, no o chvíľu mňaukala opäť. Keď už prišla po tretí raz, schytil som metlu, že ju odoženiem. Otvoril som dvere, chcel som ju udrieť, ale nemohol som. Zdvihnutá ruka s metlou, mi znehybnela. Mačka na mňa chvíľu pozerala, potom zoskočila z murovaného zábradlia a zmizla. Kde a ako, neviem dodnes. Nevidel som ju totiž zísť ani dolu schodmi, ani vybehnúť hore na povalu. Pritom chodba pred dverami bola osvetlená dobre, nad dverami visela žiarovka. Zrazu celým mojím telom prebehla silná triaška, lebo v mysli sa mi vybavili mačkine oči. Boli presne také, aké mala tá stará pani, čo k nám zavítala poobede. Alebo ešte presnejšie - v očiach mačky som spoznal tú starú pani. Úplne vykoľajený vrátil som sa do kuchyne, ale manželke som príhodu zamlčal. Priznávam, že asi o hodinu neskôr, keď bolo treba zájsť do pivnice po uhlie, chýbala mi odvaha. Preto som zavolal aj ženu, a to napriek tomu, že sa celý večer cítila veľmi zle. Skoro vôbec sa s ňou nedalo hovoriť.
Na druhý deň, cestou do školy, stretol som spomínanú starú pani. Keď ma zbadala, prešla na druhú stranu. Odvtedy sa mi vyhýbala, nikdy sa so mnou nechcela stretnúť.
O tejto príhode premýšľam často, ale neviem si urobiť nijaký záver. Faktom ostáva, že sa skutočne stala.

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad
MySpace Google Twitter Topčlánky.cz Linkuj.cz Jagg.cz Vybrali.sme.sk Del.icio.us

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Článek ještě nebyl okomentován.


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
  [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel jedna a jedna