Králik

Sedím jedného dňa na dvore, keď tu zbadám, ako môj pes niečo vlečie popod
susedov plot. Bol to králik. Na svoje veľké zhrozenie som si uvedomil, že je to miláčik
desaťročnej susedovej dcéry. Každý deň som pozoroval, ako vždy keď prišla zo školy,
pribehla rovno ku klietke, vypustila ho von a hrala sa s nim až do večera.
Psa som ani nepotrestal. Bolo treba pracovať rýchlo.
Králik bol dosť špinavý, tak som ho najprv opral v pračke, potom učesal hrebeňom,
vyfúkal fénom a nakoniec trochu navoňavkoval lesnou vôňou, pretože už začínal zapáchať.
Potom som preskočil plot a dal ho spať do klietky, dúfajúc, že si susedia budú myslieť,
že zomrel prirodzenou smrťou. Len tak tak som to stihol,
než sused priviezol dcérku zo školy. Malá vybehla ku klietke ako zvyčajne.
Ibaže kúsok pred ňou sa zastavila a zarevala, až sa hory otriasali: "OOOOOTTEEEEECCCKKKOOOOOOOOOO !!!!!" Jej otec s hrôzou na tvári
podišiel ku klietke. Ako dobrý sused som sa hneď spoza plota opýtal,
čí sa niečo stalo a ako by som mohol pomôcť. Jej otec len ticho prehovoril:
"To by som chcel vedieť, ktorý debil je schopný urobiť takéto niečo malému
dievčatku.
Vykopať králika a dať ho spať do klietky..."