Láska je ako snehová vločka - keď si myslíš, že ju pevne držíš, roztopí sa.

O láske sa popísalo strašne veľa toho a aj tu je to slovo skoíro v každom blogu. Je to slovo, ktoré keď vyslovíte pred davom ľudí, každý zareaguje inak. Myslím, že by neboli dve rovnaké reakcie. Niekto sa len pousmeje, iný môže pozerať do diaľky a s iskričkou v očiach myslieť na niekoho, kto ho čaká doma,na svoju lásku... Ja som predtým pri tomto slovu sa pousmiala a v mojej hlave sa začal kolotoč spomienok a myšlienok. A teraz? Môj pohľad zosmutnie a aj kamarátka povedala, že sa zmenil... Ja viem, lebo oči sú oknom do duše...A keď ma niekto pozná(nemyslím tým ľudí čo tvrdia, že ma poznajú a pritom nevedia ani čo raz chcem dosiahnuť,alebo čo mám rada...Nebudem menovať,možno sa tu niekto v tomto nájde,možno niekto zostane slepý,ako bol doteraz...),tak hneď vidí na mne,ako sa naozaj mám. Keď sme sa v lete stretli s kamarátmi, sadla som si za nimi v zmrzlinárni a oni na mna pozreli a povedali:"kačuš,ty si zaľúbená" :)) a presne,bolo to tak,v ten deň som bola šťastná. Ale od toho dňa prešlo "pár"dní a môj pohľad sa zmenil. Ja ale verím tomu, že to aspoň dokážem ukryť zatiaľ kým budem naozaj šťastná. Teraz sa nesťažujem, dlho som neplakala, viem presne čo chcem a pôjdem si za tým a ide mi len o jedno. Chcem mať pokoj a smiať sa. Zatiaľ sa to darí a dúfam,že mi to nikto nepokazí. Tieto prázdniny boli super.Ja veľmi dobre viem prečo, kvôli jednej jednoduchej veci. Ale aj preto, lebo som bola s ľuďmi,ktorí ma rozosmejú a prídem na iné myšlienky a pomohli mi určitým spôsobom a svojim prístupom. A každý deň sa niečo deje, nemám čas doma ležať s depkami, nie,neplakala som, ani si nevyčítala,prečo práve ja.Nie,smiala som sa a zabávala. A ja len dúfam, že to všetko zvládnem, aj keď je toho niekedy na mňa veľa a som na to úplne sama. Vlastne som na to celý ten čas bola sama,aj keď to tak nemalo byť...