Untitled 3

Autor: Matej Vločka Koščo

 

Volám sa Daniel , ako ten srnec .  Hrám na bicie v kapele ktorá sa volá Žihľava , lebo sme ešte zelenáči , ale vieme poprhliť . Asi preto .Ja som ten názov nevymýšľal.

Gitarista brnká na gitare , dym vytvára nepravidelné siluety kliesniac si cestu pomedzi jeho vlasy . Basgitarista v ošiali hrania zabudol na  popol padajúci  na  linoleum so vzorom pripomínajúcim rez tlačenkou .Ja mám pod sebou koberec .

Prebralo ma krupobytie na parapet môjho okna . Bola sobota . Natiahol som sa ako mačka , víriac rukami a nohami na všetky možné strany . Prstom pravej ruky som sa   nechtiac zaboril do výstihu na tielku dievčaťa ležiaceho  po mojej pravici . Hodinky na stolíku ukazovali 5 minút pred 11 tou  a môj nádherný , tichý nejbrhúd , skrytý za žalúziami,  plný mne podobným sa začal pomaly prebúdzať so mnou .Dievča vydalo zvuk najbližší ,,mhhhhhhhhhm ,, a prekotilo sa na druhú stranu . Pobral som sa do kuchyne s tým že jej spravím aspoň raňajky a kávu . Z chladničky som vytiahol vajíčka , mlieko a redkvičky . Vajíčka na tvrdo . Vrátil som sa do izby , začalo pršať a kvapky sa začali promenádovať po povrchu okna .S cigaretou v ústach som sa vrátil do kuchyne , zapálil si a vyšiel na balkon . Mesto skryté za oponou dažďa a hmly a smogu mi pripadalo urbánne magické , mal som chut pustit si nejaký patričný hudobný doprovod . a Nakoniec som sa rozhodol pre Popovho Idiota , čo je takisto fajn hudba k bezpohlavnému počasiu.Zaťial čo vajcia vo vriacej vode menili konzistenciu a cigareta sa už spolovice ocitla v popolníku premýšlal som nad dneškom . Plán bol asi takýto : a.)dať sa aspon čiastočne do poriadku b.)dočítať knihu c.) pospať si d.) zbaliť si nové paličky a dotrepať sa na nahrávanie nášho prvého dema .Z náročného plánovania ma vytrhla trajektoria akéhosi vtáka ktorý mi preletel pred očami a mieril kdesi preč z mesta , na vidiek.

O hodinu som už sedel na sedadle číslo 12 v autobuse  vnutroštátnych liniek rachotiacim si to smerom na Vinné . O hodinu nato som už vegetil pod dubom , na ktorom zvykol sedávať môj strýko a pod ktorým som prečítal pár stoviek strán Mailerovej Katovej Piesne . Sedel som tam , pofajčieval a popíjal borovičku , ktorú som zajedal posným posoleným chlebom a dobrou salámou .Na tých pár krátkych chvíľ mi bolo celkom fajn . Žiadne medziľudské vzťahy , problémy . Bolo fajn hovieť si v ležadle , hľadieť na polia rozpestierajuce sa za plotom , na ktorých sa starí rodičia tak nadreli .Tak fajn mi už nebolo pri myšlienke na skorý návrat do Košíc .Neskôr som sedel na záchode so škvrkotom v bruchu , miernou bolesťou hlavy a paperbackom v rukách.Bola to kniha The Innocent Od McEwana , ale vzhľadom k miernej opitosti nebolo čítanie až také žúžo.Potom čo črevá vykonali svoje som sa vrátil na záhradu a zavolal nášmu basákovi Šimonovi .

- Aloha

- Čaves

- Ja len že o ktorej to mame dnes to nahrávanie ? - snažil som sa artikulovať čo najlepšie.

- Hehe. - radostný , úprimný smiech .O pol siedmej pred bunkrom.Kde si ?

Som na chate a je pol piatej .

- Som doma . Sofia už prišla ?

- Jo , pozdravuje Ťa

- Tak nech pride na skúšku , vezmi ju – Sofia bola Šimonova sestra , neuveriteľne pôvabná , schopná uviesť ma kedykoľvek do rozpakov.

- Ok , uvidíme . Servus

- Čav .

Telefon som zasunul do vrecka , uistil sa či sa nik nedíva a podrbal sa v rozkoku . Vrátil som sa do garáže zapnúť boiler .Sused z vedľajšej chaty pálil akýsi sajrajt ,takže vo vzduchu to páchlo kadečím . S tým boilerom som si to rozmyslel . Studená sprcha ma preberie viac . Idylický výletik z mesta sa skončil skôr ako sa začal .

Mal som štasie a stihol som autobus o štvrť na šesť , takže po príchode do mesta som mal čas akurát tak na roibosový čaj s príchuťou  vanilky .Starosti s bicímy som mal z krku , včera som ich naložil do (akože ) Lukášovho auta  patriaceho jeho otcovi .Popíjal som teda roibosový čaj , sediac na terase reštaurácie neďaleko od autobusovej stanice a díval sa na oblohu , ktorá sľubovala blížiacu sa búrku . Pohľad som sem tam hodil aj na ľudí motajúcich sa okolo stanice . Pripomínali mi mravcov , každý mal svoje povely , iba ,,kráľovna,, sa u každého líšila . Vo vrecku mi zavibroval telefon , neprijatý hovor od brata Paliho a takisto zistenie že je už dobrých desať minút po pol siedmej . Exol som zvyšok čaju a utekal na autobus , ktorého dvere mi pritisli nohu , takže ich vodič v sprievode hlasného nadávania musel otvoriť  ešte raz . Zavolal som Palimu.

-  No čau , čo si chcel ? – spýtal som sa , ešte stále dychčiaci .Cítil som ako sa zo mňa pot iba valí .Predsa len , mal som postavu ktorá bola slušnejšie povedané plnotučná.

-  No ja iba že kde si , už tu čakame iba na teba .

-  Hej , Hej , už som tam – odpovedal som otrávene.Zložil som.

Zahrmelo až som sa zľakol . Cesta k bunkru trvala zhruba 15 minút , a tak som si čas krátil pozorovaním spolucestujúcich . Ale to nestojí za reč .

Bicie boli na svojom mieste na koberci s potlačou mesta , aby sa na nich dieťa mohlo hrať s angličákmi. ,,Bunker ,, predstavovala dvojitá garáž s priestorom pre kapelu so všetkými jej nástrojmi , kombami a efektami . Druhá časť bola samotným štúdiom . Vládol tam strašný bordel , všade samé špaky , prasknuté struny a na stenách už vyblednuté plagáty kapiel od Arakainu cez Motorhead az po Yes . To všetko patrilo Jupimu , skutočnému gurumasterovi nezávislosti , lebo to všetko robil zadarmo , pre pocit že pomáha mladým kapelám ( popri inom zastupoval istú veľkú spoločnosť vo veciach právnych ) heavy metal si nevyberá . Palino sedel za bicímy a spolu s kapelou sa bavili hraním covervezií skladieb kapely Ride  .

- Čafte

- Servus

- Pali , odpáľ , idem to roztočiť!!-povedal som žartovným tonom.

Nato prestali hrať a vyčítavo , neisto sa pozreli na Paľa. Prečo to všetko napadlo mi.Paľo sa zrazu náhle postavil a s paličkami v rukách podišiel ku mne a vzal ma stranou od ostatných.

- Pozri , v poslednom čase si na kapelu tak trošku sral , nič v zlom ....ale možno by si si mal dať na istý čas pauzu . Vieš , dať sa dokopy , nemal si to v pslednom čase ľahké .

Matka predstavená Paľo.

- Prosím – zvýšil som hlas . Čo sa mi tým snažíš povedať ??

Palo sa iba díval do zeme a stál tam ako pako . Zamieril som do vnútra.Môj náhly príchod bol každému jasný .

- Počuj , nie je to nič osobné , len by ti bodol oddych , pozri sa ako vyzeraš !! Vyzeráš ako Johhny Depp v tom Jarmushovom filme ...ako sa volal ...DEAD MAN - ozval sa Šimon

- Hej hej , presne – ozval sa Busky , - v tom prvom psychedelickom westerne , a usmial sa , zrejme potešený celkom zaujímavou definíciou filmu .

- Aha, – to som už vrel a mal som chuť udrieť do nosa nie len jeho , ale aj Buskyho nášho gitaristu – takže ma odstavujete do depa , na vedľajšiu koľaj a ....ako....... kurva , prečo ?

- No , práve preto , si jeden neskutočný nervák .Nevážiš si kapelu , po každom koncerte sa iba mlátiš .

- Čo je , čo sa stalo – vošiel Jupi , cigareta v kútiku úst , na sebe preprate tričko z posledneho turné NIN .

- Nič - otočil som sa k nemu a ukazal prstom na miestnosť s mixažnym pultom -a ty sa vráť do svojej cimry , jasnééééé !!! Naozaj ukážkový prechod z interného vrenia na externý vreskot .

- Ježžžííššš – zasipel a zmizol vo dverách .

Na chvíľku nastalo ticho , vonku prebiehala búrka . V tvárach mojich už bývalích spoluhráčov sa miešala ľútosť , možno pochopenie s rozhodnosťou dokončiť to čo začali.

- Nerad ruším ale je to tak  - Do miestnosti vstúpila Sofia v bielej polokošeli , žabkami , modrými riflami , taškou z Tesca plnou plechoviek . Ako vždy vyzerala krásne . Zabudol som na kapelu .

- Ahoj ahoj – vyjakal som zo seba tichým hlasom .

- Ahoj drahý , veľa kriku pre nič ?

Tak to určite . Kapela ktorú som založil mi dáva výpoveď pred nahrávaním historicky prvého dema . Na chvíľu som mal chuť streliť cez  pysky  aj jej , ale to by bolo hlúpe a nič by sa tým nevyriešilo , a navyše by som tým kapele nahral do karát .Každopádne si však tu provokáciu mohla odpustiť .

-Ani nie , len taká menšia výmena názorov – poznamenal som v snahe zmierniť atmosféru a potom nasmerovať rozhovor do trošku normálnejších vôd  . Opýtal som sa na Karola , nášho spoločného známeho a okrem iného jej priateľa  , načo povedala Karol je taký a taký a bla a bla a bla , že spolu už nie su , čo ma celkom potešilo . Našu pohodovú konverzáciu  prerušil Busky a podal nám pivové fľaše . Otvoril som nám ich kľúčom od bytu , štrngli sme si a napili sa .

-Jupi vraví že by sme aj mohli začať – povedal Busky , prehrabávajúc si tie jeho mastné vlasy . Sofia ukázala zuby , ktoré netrpeli nedostatkom fluoru .

-Jasné , odvetil som  - moment  , veď ste ma pred chvíľou vyhodili !!!

-No – otočil sa ku zbytku kapely , ale to demo musíme nahrať , teraz sa už nedá cúvnuť.

Cítil som ako sa mi krv opäť mení na žlč. Spomenul som si na jednu poviedku od Welsha , volala sa Mäkýš .Dosť podstatnú úlohu v nej zohralo svinské využívanie.

-Aha , takže ide o to , že nahráme to skurvené demo , potom mi zamávate a nahradíte ma nejakým čurákom , najskôr mojím bratom Palim , mýlim sa ? No tak , mýlim sa ?!

-Kašli nato , iba som chcel aby sme si ešte raz spolu zahrali – napil sa piva  a odkráčal ku svojim efektom a gitare opretej o kombo .

Ja som si povedal že tu už nebudem ani minútu a bez  akéhokoľvek reptania a rozlúčenia som odišiel .Sofia hľadela na zem .

O pol hodinu nato som už vysedával v krčmičke neďaleko bunkra  v spoločnosti hruškovice a hruškového džúsu .Napriek faktu že nemám kapelu cítil som sa fajn dal som to vyžrať aspoň Buskymu , síce som ho mal paradoxne najradšej .Na chvíľu som sa

začal pohrávať s myšlienkou že Busky si so mnou asi naozaj chcel posledný krát poctivo zajamovať . Veď je to jednou . Ako vraví Big Lebowski ....LIFE GOES ON.