UNTITLED 2

Kedy sa vrátiš , drahý ? “ , opýtala sa z kúpelne.Odpovede sa dočkala až po tom , čo si zaviazal šnúrky na svojích topánkach .

„ To naozaj netuším , ale najskôr dosť neskoro . Veď poznáš Karčiho – vypije si , potom začne vravieť ako dlho sme sa nevideli , ako bolo pred pár rokmi fajn bla , bla , bla .”

„ To je zvláštne ...vždy ťa  baví ho počúvať  až do skorého rána . “  Z haly sa ozval iba zmorený výdych , následne začula kroky a vzápätí uvidela jeho tvár , dlhú s dlhými sivými vlasmi a dvojdňovým strniskom a očami vlka , zabodávajúcimi sa do jej šije v zrkadle .Prestala sa odličovať a otočila sa k nemu .

„ Aspoň sa snaž , mhhh ?”, vľúdne sa usmiala a opäť sa začala venovať svojej tvári.Pristúpil k nej , pobozkal ju na odlíčenú časť tváre a sľúbil že sa vynasnaží vymaniť sa zo spárov svojich známych a vrátil sa do haly , kde si iba prehodil cez krk šál a odišiel.Potom čo sa odlíčila a umyla si zuby , skontrolovala vodu vo vani – bola až prekvapivo vlažná a tak na chvíľu pustila horúcu vodu .Zatvorila dvere , otočila kľučikom . Pozrela sa na seba do zrkadla . Už mu nemám čo ponúknuť , som už stará korčuľa . Kedy mi naposledy kúpil kvety , spontánne ma objal ? Radšej chodí chlastať s tými svojími známymi,zmesou umelcou a profesionálnych vojakov ktorý nemajú na práci nič iné iba celý deň skrkať portské a viesť „ hlboké “ debaty . Hlúpi pozeri.Voda vo vani už bola presne podľa jej predstáv , a tak si vyzliekla župan ,  z uší sňala náušnice , z prs podprsenku , zbavila sa aj nohavičiek . V prázdnom byte vstúpila do plnej vane .

Vstúpil do nej a definitívne vyšiel až o dobré tri hodiny neskôr . Odvalil sa na chrbát a zapálil si cigaretu . Vychutnával si svoj status , má štyridsaťdva rokov , úspešnú kariéru,veľký byt v centre mesta a do ucha mu mňauká ženská mladšia o dvadsať rokov.Aj to však malo svoju cenu – svedomie . Svoju manželku mal rád , nedokázal však odolať tomuto o dve desaťročia mladšiemu telu , pevnému a ohybnému odpočívajúcemu po jeho pravici . To ho nútilo sklopiť zarámované spomienky na  svadbu položené na nočných stolíkoch . Dvadsaťdva ročná baletka , solistka národného divadla , nešetriaca komplimentmi na jeho adresu , na farbu jeho oči , maľujúca mu svoje vízie ich spoločnej budúcnosti – maľujúca kameň úrazu .  Tieto veci ho počúvať rozhodne nebavilo , jej monology na tému čo všetko bude po jeho rozvode . Šlo mu iba o sex , je to tak ťažké pochopiť ? Počkal kým zaspí , obliekol sa a ticho zmizol . Digitálne hodinky na proti cez ulicu ukazovali čas 00 : 51 . Teraz mu už ostáva iba sa zasmradiť do najbližšej krčmy aby pôsobil dôveryhodne a má vymaľovane , bude si musieť dať aj pár pohárikov Calvaderosu .

Vykročil teda  ulicou , na najbližšej križovatke sa dal doľava , prešiel krížom cez park chodníkom ktorý ho doviedol priamo pred jeleňa , drahú krčmu , otvorenú dosť dlho nato aby pri odchode videl vychádzať slnko .

Vstúpil do vyľudneného baru , za pultom stál čašník a listoval už včerajšímy novinami a usrkával čiernu kávu . Sadol si oproti nemu . Čašník vylúdil grimasu , ktorú si Jaroslav vyložil ako „ Čo to bude ? “.

„ Zdravím , dám si dvojitý Calvaderos , pivo a soletky , ak ich máte . “

„ Soletky budú možno problém .”, odpovedal čašník .

„ Tak nech budú .Zaobijdem sa aj bez nich . Čo to máte za noviny “ ?

„ Včerajšie.” , odpovedal čašník s úsmevom a pokračoval : - „ chcete si ich prečítať?”

„ Dajte mi kultúrnu prílohu ak tam nejaká je .“

„ Nech sa páči , “ a podal mu asi päť stranovú prílohu a začal mu točiť pivo .Jaroslav sa pustil do čítania , čašník mu podal pivo , pripravil mu calvaderos a na chvíľku zmizol.Keď sa vrátil bol vysmiaty ako lečo a v ruke držal balíček soletiek .

„ Ďakujem , ďakujem , “ neskríval nadšenie Jaro , otvoril balíček a začal soletky máčať do piva .

„ Nedostať ich už všade a ak aj áno , už to nie je ono .”

„ Mhh , jasné,” odpovedal čašník a vrátil sa k novinám .

Po polke piva a dvoch cigaretách sa dopracoval na poslednú stranu , kde bol rozhovor s Natáliou . Jeho dvadsaťročnou Natáliou . Rozhovor s „ okuzľujúcou a talentovanou solistkou posúvajúcou možnosti tanca do neprebádaných .....

Prestal čítať a exol calvaderos , útratu položil na pult a zbrklo odišiel .Čašnikovi nechal k celkom slušný tip .Už ani v krčme nemá od žien pokoj . Vonku sa už dosť ochladilo a tak sa rýchlým krokom vydal domov . K žene .

****

Ráno sa vydali na nákup , bola sobota , slnko svietilo a na návštevu mala prísť Sofia , ich nádherná dcéra , živá pripomienka ich kedysi bujarej , živelnej lásky . Nakúpili pár fliaš kvalitného červeného vína , čerstvu zeleninu , na ktorú si ich dcéra tak veľmi potrpí . Na ďalšie nakupovanie nemal náladu a tak sa vrátil do auta kde si zapálil a naladil big beatové rádio . Skladbu Layla od Derek & The Dominos prerušilo hlásenie o hromádnej havárii pri ktorej zahynulo dvanásť ľudí . Cigareta mu akosi nechutila a tak ju hodil do kanála . Manželka prišla až o dvadsať minút neskôr . Cestou sa ešte stavil vyčúrať na benzínovú čerpačku , aj keď mu išlo skôr o to zavolať Natálii . Chcel sa jej spýtať či kľúče od bytu hodila do schránky alebo ich vzala so sebou. ČISLO JE NEDOSTUPNE.Na kieho frasa majú ženy tie telefony ked ich ani poriadne nepoužívaju ? Vrátil sa do auta a skontroloval hodinky , bolo krátko po jedenástej . Nahlas zahrešil , naštartoval a pol hodinu jazdil ako blázon .

„ Čo sa deje , mhh ? “ opýtala sa s náznakom pochybností.

„ Nič , akurát opäť nestíham na dnešný zápas !” odpovedal namosúrene .

„ Ty a ten tvoj futbal , “ usmiala sa upravila mu golier na košeli .Potom ho chvíľu pozorovala a nesmelo sa spýtala : „ Nie je za tým niečo iné ?”

Dlho neodpovedal , počkal kým sa nedostane na križovatku kde je ustavične červená.Až potom sa k nej otočil a povedal :

„ Nie drahá , nič za tým nie je ale ak ťa to spraví štastnou možem si niečo vymyslieť hmm ? “

To ju umlčalo , vrátila sa do pozície poslušnej manželky . Veľa sa k tomu povedať nedalo , pomyslela si.Akonáhle sa vrátili domov , pobral sa do spálne , zo skrine vzal trenky a dres , čisté ponožky , z kúpelne vzal uterák a sprchový gél a z haly šupol do vaku halovky .

„ Tak ja idem  , ahoj. “

„ Ahoj .” povedala zavretým dverám.

Na parkovisku pre športovou halou nevedel nájsť svoje miesto – znamenie že mešká , všetci budú zas rozcvičený , on bude opäť hrať ako teľa . Nakononiec sa naštval a zaparkoval na mieste pre invalidov . Kráčajúc k hale mu volala manželka . Nemal ani tušenia čo mu chce a nemal chuť na debatu s ňou . Nechal ho vyzváňať a v hlave už mal iba nasledujúcu hodinku a pol ktorú strávi potením sa na palubovke , tvrdou hrou na telo s pár vulgarizmami navrch .

Napriek neprecvičeniu si viedol celkom dobre , telo sa rozohrialo , mal prehľad a jeho nahrávky mali hlavu aj pätu , už po pol hodine svojmu týmu pomohol jedným golom a tak si šiel posedieť na lavičku , k Petrovi , súperovi zo strany právnikov .

„Séérvus Jarči , no čo , dnes nás dajak rozjebuješ či čo ! “ Petrovi sa na červenom čele zastavovali kvapky potu , hrubé vrásky ich ďalej nepustili .

„ Hnev je v športe darom .” odsekol Jaroslav vecne .

„ Stará ti nedala čo ?“ Jaroslav začal ľutovať že neostal na palubovke . Ako može človek ako Peter byť právnikom ? Ešte stále za sebou ťahá káčera .

Preto bol vďačný že ich rozhovor a vlastne celý zápas sa ukončil predčasne predčasnou zlomeninou Petrovho spoluhráča . Chudačiskovi sa noha zasekla do rebrín a tvrdý bodyček zozadu už iba dokonal skazu . Nehoda mu otvorila nové možnosti . Má hodinku k dobru . Zavolá Natálii – ak nebude dvíhať tak ešte najskôr spí a tak ju príde prekvapiť .Nedvíhal .Až teraz si všimol desať neprijatých hovorov od manželky. Nasadol do auta ,cestou sa stavil v kvetinárstve , kúpil peknú , vkusnú kyticu , položil ju na sedadlo spolujazdca . Stiahnutým oknom mu do tváre povieval čerstvý vzduch , slnko bolo vysoko . Bol rád že ho ešte stále dokážu potešiť prosté radosti dňa .

Dobrá nálada ho opustila keď našiel schránku prázdnu a byt opustený .

Nahnevaný sa jej opäť pokúšal dovolať – neúspešne . Kašľať na to , nebudem si kaziť tento pekný deň . Ešte stíham kúpiť Sofii nejaku drobnosť. Napríklad knihu – áno knihu .    Kúpim je knihu od ........ to ešte uvidím . Kyticu dám manželke , čert to ber .

Rozhodol sa pre knihu Grahama Swifta s názvom Posledné Prianie , podľa všetkého peknú , ľudsku knihu . Určite ju poteší , jeho malú sociologičku .

Pätnásť neprijatých hovorov .

Doma našiel rozplakanú manželku , ktorá bľabotom spustila niečo z čoho zachytil iba slová nehoda , Sofia , zomrela , nám , nevládzem . Kytica a kniha spadli na zem . Neschopnosť objatia a následný útek . Až oveľa neskôr sa dozvedel že domov prišla skôr s umýslom ich prekvapiť , nasadla však do nesprávneho autobusu . Svokra dorazila o pár minút , utiahol sa do svojej pracovne . Plakal , vypil fľašu bourbonu a následne ju šmaril o stenu . Otvoril ďalšiu , zbesnene sa opíjal . Sadol si do kresla a tupo hľadel na stenu , nevnímal manželku ktorá po odchode svokry prišla pozbierať črepiny , ignoroval zvuk vody napúšťajúcej vaňu , do ktorej s črepinou v ruke vstúpila jeho manželka .