PRÍBEH- láska si najde svoju cestu 1

Je chladný apríloví deň, zem je pokrytá snehom a zima preniká ľudom až ku kostiam. Tri postavy sa náhlili k budove, aby im poskytla bezpečné útočisko pred zimou. Nie je to jednoduché, lebo po celom tele vám naskakujú zimomriavky a trasiete sa na celom tele. Zrazu jednému z dievčat, menom Zuzka napadla šialená myšlienka, ktorú pošepkala svojej najlepšej kamarátke Barbore, s ktorou sa pozná 15 rokov. Barbora sa šibalsky usmeje na stojaceho priateľa Petra a odrazu zakričí „Naňho,“ a v tom sa obidve dievčatá vrhli na prekvapeného Petra a začali ho guľovať.

Nastal veľký súboj dvoch dievčat proti jednému chalanovi. Ukázalo sa, že baby nemajú šancu ho zhodiť na zem, tak vymýšľali rôzne taktiky ako ho oklamať. Nič nezabralo. Len sa ako kliešť držali jeho nôh a silou mocou tlačili a tlačili , ale bez úspechu. Na okolí nebolo počuť ani živú dušičku iba prenikavý smiech Petra, ktorý sa nevedel vynadívať na zúfalú priateľku a sesternicu. Zobral to do vlastných rúk a baby sa rýchlo ocitli na zemi, pod jeho ťažkou váhou tela. Nemali šancu ho premôcť, ale bojovali ako dračice a nevzdávali sa.

Z čista jasná sa z poza rohu objavila veľká skupinka cudzích chalanov a len nemo sa prizerali trom postavám na zemi. Prešli a nič nevraveli. V tom sa ozval Peter „hej chalani, nepomôžete mi s týmito dvoma?“ Barbora so Zuzkou si vymenili vystrašené pohľady a nechceli ani pomyslieť, ako by dopadli, keby sa otočili a zguľovali ich. Na veľké prekvapenie sa skupinka chalanov otočila a mierila k nim.

„To je náš koniec!“ povedala Zuzka a už sa dvíhala zo zeme, aby bola pripravená na útek. Bolo ich deväť či desať a niektorý mali dosť vypité. Barbora sa im lepšie prizrela a zistila, že nemôžu mať viac ako 17 rokov, čiže boli mladší. Peter sa s nimi zoznamoval a pomali kul pitle na dievčatá. V tom sa jeden opitý chalan priblížil k Barbore a zvalil ju na zem.
„Auuu, zlez zo mňa ti spitina,“ vykríkla Barbora a s nechuťou sa snažila odtlačiť ťažké telo zo svojho, ale márne. Tlačil sa na ňu a nemohla dýchať z toľkého pachu od alkoholu. Priateľ Peter sa len prizeral s ostatnými a smiali sa. Nakoniec sa našla jedna dobrá duša, ktorá jej pomohla vstať. Ani mu nestihla poďakovať a znova ležala na zemi, pod tým istým zapáchajúcim telom. S hnusom povedala „fuuuj,“ a prosebne kukla na priateľa . Ten sa ale ďalej rozprával s ostatnými a ako kedy si nevšimol toho pohľadu. Sklamane sa odvrátila a snažila sa odtisnúť toho ožrana. Bol na ňu priťažký a v návale zlosti mu kopla do rozkroku. Čakala, čo sa bude diať a zabralo to. S bolestným ksichtom sa odkotúľal z nej. Usmiala sa nad dobre vykonanou pracou a vstala.

Pričlenila sa k Zuzke a začali debatovať o možnostiach nenápadného úteku. Mali všetko premyslené, keď v tom zacítila na chrbte stenu budovy a zase ten neznesiteľný smrad alkoholu. Lepšie sa prizrela a uvidela ho. Bolo vidno, že sa hnevá, ale napriek tomu sa na ňu usmieval. Chcela mu znova kopnúť do rozkroku, ale predvídal jej útok a zabránil tomu. Zúfalo sa dookola obzrela a všimla si, že jeden z tých chalanom k nim mieri. Zdrapil ožrana a odtiahol ho. Bola slobodná. Varoval ho nech sa k nej už nepribližuje a myslel to vážne. Prekvapene naňho zízala a zistila, že to on jej prvýkrát pomohol vstať zo zeme. Usmiala sa.
„Ďakujem ti, ja som Barbora,“ rýchlo dodala.
„Ahoj, ja som Peter a to bola maličkosť,“ s úsmevom povedal, podali si ruky a dali pusu. Barbora sa začala smiať.
„Prečo sa smeješ?“ nechápavo sa spýtal Peťo.
„Lebo aj môj priateľ sa tak volá,“ vysvetľovala a kukne sa svojho priateľa, ktorý jej moc pozornosti nevenoval.
„Aha, takže máš chalana,“ spýtal sa Peťo trochu sklamane a Barbora si toho všimla, tak pomaly naňho kukla. Nesmelo sa usmeje a začala očami vyhľadávať kamarátku. Nastalo nepríjemné ticho.
„Už musím ísť, čau“ rýchlo oznámila a išla hľadať kamarátku.
„Ahoj, snáď sa ešte niekedy uvidíme,“ prehodil ponad plece, otočil sa a vyčaril ten najkrajší úsmev, aký kedy videla a tak sa tiež usmiala. Po pár sekundách si uvedomila, že sa stále na seba usmievajú, tak sa obrátila a nenápadne sa pozrie za priateľom či si toho všimol. Našťastie nie, ale samej sebe nadávala prečo to urobila. Mala veľmi rada svojho priateľa, ba sa aj domnievala, že ho miluje, tak prečo sa tak usmievala na toho chalana? Ani si nevšimla kedy došla ku kamarátke, keď v tom ju z myšlienok vytrhol známy hlas.

pokračovanie....