PRÍBEH- Láska si najde svoju cestu 7

pokračovanie ...

Nasledujúci deň nestrácal čas. Stretol sa s dvoma kamarátmi v meste a spolu vykročili do banky. Vybrali menšiu hotovosť a rozmýšľali ako strávia deň. Dohodli sa, že idú navštíviť oca jedného z nich do Popradu. Už sa blížili k dvom čiernym autám BMW, keď Peťou pohľad padol opačným smerom. Zbadal tú, ktorú tak rád pozoroval. Barboru.
Vnímal každý jej krok a nemohol od nej oči odtrhnúť. Kamaráti Paťo a Maroš si toho všimli a vybuchli smiechom.

„Čo je kapo, zase pozoruješ svoju princeznú?“ povedal Paťo a ďalej sa smial. Nevšímal si jeho slová, nasadol do auta a ďalej nenápadne sledoval „svoju Princeznú“ , až kým sa mu nestratila z dohľadu.
„Akú princeznú? Čo to táraš Paťo?“ bránil sa Peťo.
„Len mi nehovor, že sa ti nepáči a že zakaždým, keď ju vidíš nevieš z nej oči odtrhnúť!“ povedal už vážnejšie Maroš, ktorý sedel vedľa neho. Peťo sa pozrel na obidvoch a uvedomil si, že sa musí priznať, inak mu nedajú pokoj.
„Áno páči sa mi a to je všetko,“ priznal sa a čakal na reakcie, nejaký výbuch smiechu, ale nič také sa nestalo. Namiesto toho Maroš vyvalil oči na Paťa a šťastne povedal , „navaľ prachy kapo a rýchlo!“
„To čo ma znamenať? Vy ste sa stavili na mňa? Nemôžem uveriť!“ pohoršene zazeral na kamarátov.
„Museli sme. Neodolali sme,“ a vybuchli smiechom, čo donútilo Petra usmiať sa.
„Ale trvalo ti to priznať,“ potľapkal ho po pleci Paťo a ďalej vyzvedal, „a čo mieniš s tým robiť? Chceš ju získať?“
„No...“
„Tak chceš ju, či nechceš, lebo podľa toho, čo som videl,“ zdržal sa, „je jasné, že si do nej buchnutý, ale musím ti pripomenúť moju sesternicu, ktorá práve teraz na teba čaká u môjho oca a stavím sa, že pekne zúri keďže meškáme pol hodinu,“ dopovedal nevinne.
„Do šľaka, Lena, úplné som na ňu zabudol!“ zreval a prudko vyskočil z auta a presadol do druhého a už ho nebolo. Cesta mu zabrala dosť času a kamoši mali dosť námahy dohnať ho.

Pred domom stálo viacero aut, ale on si to namieril rovno do záhrady. Uvidel Lenu a na prvý pohľad vycítil hromy - blesky. Nadával si sám sebe, nahodil nevinné očká a pomaly sa približoval ku skupinke. V duchu si znova a znova rozprával vymyslenú historku, ktorá ich mala zdržať a dúfal, že to zaberie. Dneska mal ísť s Lenou na rande a zrovna to nebol dobrý začiatok. Lenu poznal už veľmi dobre, pozvala ho na rande a tak súhlasil. Pár krát spolu flirtovali, ale ako priateľku ju nechcel, tak nechápal ako pripustil to rande. Nie žeby sa mu nepáčila, ale takto si svoju polovičku nepredstavoval. A k tomu, keď ovláda kixbox! Chcel niečo jemnejšie a citlivejšie. A nie bitkárku!

„Čau! Ale si dávaš na čas!“ chladne ho privítala a prebodávala pohľadom.
„Ahoj, prepáč, ale nechtiac nás zdržali na ceste, ani si nevieš predstaviť, čo spôsobí jedna havária a zablokuje celú diaľnicu.!
„Vážne?“ zvolala Lena tak hlasno, až sa všetci obzreli.
„Áno, naozaj, môžme teda ísť?“
„Ak ti znova niečo nepríde do cesty,“ a už kráčala do domu, zastala pred ľadničkou a vytiahla kelímok zo zmrzlinou. Po chvíli prehovorila, „už som sa rozhodla. Nikam nejdem, keď budeš mať konečne čas aj na mňa, tak sa ozvi!“ vmietla mu do tváre a chladila sa zmrzlinou.

Neskôr zistil, že pred príchodom volala s Patom a ten jej všetko vytrúbil a na drzosť jej zrovna povedal, že zízal na „svoju Princeznú“, a kvôli nej meškal. Nevedel, na koho sa ma skôr hnevať. Tuho o všetkom premýšľal, keď mu zrazu prišla správa: „Asi som veľa žiadala, keď som chcela trochu spoločnej chvíle s tebou. Ale ja mam vždy smolu, že sa zaľúbim do toho nesprávneho. Chod si za svojou Princeznou!“ Tak toto bolo priveľa aj na neho! A k tomu ho ľúbi! Jeho? Ako je to možné? Nikdy v živote by ho nenapadlo, že Lena ho miluje. Aj on ju mal rád, ale .... . Musí sa s ňou porozprávať!

pokračovanie ...