PRÍBEH- Láska si najde svoju cestu 5

pokračovanie ...

Večer sa blížil a s ním aj obavy zo stretnutia. Pomalým krokom sa blížila k známemu paneláku a svojimi modrými očami pozorovala okno na treťom poschodí. Videla v ňom pohyby a tak usúdila, že má jej priateľ všetkých doma. Prezvonila mu na znak toho, že je pred vchodom a netrpezlivo čakala kedy príde dole a konečne ho spatrí po takej dlhej dobe. Ale neprichádzal, a namiesto toho jej volal a oznámil, že nech ide hore. Ničomu nerozumela a nebola ani nadšená. Veď nikdy predtým počas ich vzťahu nebola u neho!
Stála pred dverami, keď zrazu začala váhať. Zaklopať či nezaklopať? Vojsť či utiecť? No nakoniec zaklopala a otvoril je vysmiati Peťo. Objal ju a ťahal cez celý byt do detskej a cestou ju na rýchlo zoznamoval ostatným prizerajúcim tomu divadielku. Keď konečne zavrel dvere na izbe, zvedavými očami skúmala jeho kráľovstvo. Oči jej hltali každú maličkosť až uvidela písací stroj na stole. Hneď vedela o akej robotičke písal a pousmiala sa nad tým. Nastalo ticho a ďalej si prezerala izbu. Peter ju nenápadne sledoval, ale neodvážil sa prerušiť ticho. Ako prvá prehovorila Barbora.
„Dlho sme sa nevideli,“ začala tichým hlasom.
„Oh...no, áno...,“ pozrel jej sladko do očí , „ ...tri dni je dlhá doba, ale hlavne je, že teraz sme spolu.“ Priblížil sa, pobozkal ju nežne na pery čím nemohla protestovať. Chcela tento nežný bozk prerušiť ale poddala sa mu a ovinula svoje rúčky okolo jeho krku. Vychutnávali sladký bozk, po niekoľkých sekundách Peter pomaly odtiahol pery od jej a zvodným pohľadom sa jej zadíval do očí.
„Bože aký je nádherný...,“ premietalo sa Barbore v hlave, „...chcem ho...chcem vášnivo bozkávať jeho pery a hladkať každú časť jeho tela ...chcem...,“ pokračovala vo svojich predstavách a tiež mu pozerala do očí.
Usmial sa a začal ju vášnivo bozkávať. Pritisla sa k jeho telu a čoraz viac sa poddávala vášni. Vykročili dopredu k posteli. Tá ich kroky zastavila, ľahli si na ňu a pokračovali vo víre vášní. Ich dotyky boli náruživé a nedočkavé zároveň. Nič okolo seba nevnímali, len jeden druhého. Venovali si pár krátkych nežných pohľadov a slov šepkajúce do uška „Milujem ťa!“

Barbora mu začala vyzliekať tričko a potom vychutnávala svoje dotyky na nahom tele, hrudníku. Oboch to veľmi vzrušovalo a pokračovali v tejto vášnivej hre. Po prvý krát sa poddávali slasti, ktorá sa im teraz naskytla a tak si ju aj vychutnávali. Tak veľmi vnímali jeden druhého, že si nevšimli vojsť Peťovu mamu. Tá sa pár sekúnd spamätávala obrazu svojho polonahého syna ležiaceho na dievčati, ktoré si obľúbila, ako sa bozkávajú a maznajú. Až potom v rozpakoch prehovorila
„Bože, prepáčte...ja len...,“ povedala a s otvorenými ústami rýchlo vybehla von zanechávajúc za sebou prekvapený párik na posteli.
„Sakra,“ zvolal nahnevane Peter, obliekol si tričko a išiel za matkou.
„Ježiš mária, to je zlý sen!“ krútila hlavou Barbora a snažila sa byť kľudná, „prečo akurát takto nás musela prichytiť?“ Rozprávala nahlas akoby čakala nejakú rozumnú odpoveď od niekoho, ale tá neprichádzala a tak jej nič nezostávalo len čakať a dúfať, že si o nej teta nič zlé nepomyslí.
„Všetko je v poriadku,“ s úsmevom vbehol do izby Peter.
„V poriadku?“ vybuchla tak rýchlo Barbora, až to nečakala. „Veď nás videla ako sme sa skoro spolu vyspali!“ trochu tichším hlasom dodala na stále usmievavého Petra.
„Naozaj je to dobré. Chápe nás, že sme mali menšiu chvíľkovú slabosť,“ už z rehotom sa privinul k nej a objal ju.
„Takže chvíľkovú slabosť?“ začala sa aj ona smiať, „a čo si o tom myslíš ty? Tiež chvíľková slabosť, ktorej sme sa oddali a nechali viesť?“ Pozrela mu do očí a vyčkávala na odpoveď.
„Nie nemyslím láska a môžem ti to znova ukázať ak veríte tomu nezmyslu...,“ šibalsky sa usmial a dopovedal jej do ucha, „..a neboj už nám tu nevkročí.“

pokračovanie ...