SPOON - Kill The Moonlight

Koniec roka so sebou prináša kopec rebričkov , top ten listov , zoznamov , rekapitulácii . Koniec roka 2009 .

Koniec desaťročia ktoré bolo čo sa hudby týka dosť plodným obdobím . Dočkali sme sa návratu garáž rocku na plné gule ( The Strokes ) , sofistikovaného alternatívneho hip - hopu (Madvillain ) , farebného dance punku a raveu ( Klaxons , The Rapture ) , milích inteligentných pesničiek ( Belle and Sebastian , The Clientele ) . Na svoje si prišli aj vreckovky ( Radiohead , či podarený návrat Portishead - a že toho bulenia bolo , ale to už je o inom ) , v USA to bol ako skoro vždy folk a country (Band of Horses , Wilco )a samozrejme kapely ktorým patrí palec hore za to , že robia veci inak ( Super Furry Animals , Clinic .......) .




Do poslednej skupiny patrí aj americká kapela SPOON , ktorá v lete 2002 vydala album ktorý je podľa mňa albumom desaťročia . U nás tejto relatívne neznámej kapele v domovine možno trocha vyčítali fakt že zvukovo sú dosť podobný punkovým ,,futuristom" , kapele WIRE a dnes už legendárnym PIXIES . Spoon si zrejme povedali dosť a našli si svoj vlastný spôsob komponovania , zvuku a tak . A že to bola zmena .....







Ako prvá vec Vás asi napadne čo vlastne Spoon hrajú a či sú hodní vášho času . Spoon hrajú normálnu hudbu , ktorá je veľmi hravá nato aby sa dala prosto zaškatuľkovať . Ale pokúsim sa .Jedná sa o indie rock s veľmi minimalistickým prístupom pri využití všetkých nástrojov na maximum. Prím hrajú tamburína , klavír , jednoduché a pritom trefné bicie , miestami obyčanie tlieskanie , sem tam akýsi ten efekt a gitary , ktoré však nie su tým hlavným. Jedným z najväčších plusov tohto albumu je nepochybne šikovnosť s akou prepchali Britt Daniel a spol . každú skladbu chytrými nápadmi na tak minimálnom priestore . Album má s dvanástimi skladbami iba 35 minút . Je až neuveriteľné ako si na ploche troch minút šantí každá jednotlivá skladba . Či už je to úvodná Small Stakes , gradovaná tamburínou alebo následujúca The Way We Get By , ktorá stojí na klavíri a je doslova a do písmena dokonalá . Najlepším príkladom za všetky je však Paper Tiger , kde budete počuť iba udieranie paličiek o seba a pár efektov. Album zakončuje Vittorio E - akustická gitara , klavír , jednoduché bicie . Perfektná bodka .





Asi sa pýtate prečo tu nepišem o albume ako je napr. Funeral od Arcade Fire , Amnesiac od Radiohead atď . Dôvod je ten že o týchto albumoch sa toho už napísalo až až .A takisto preto lebo Kill The Moonlight nerieši smerovanie sveta ani utápanie sa v depresiách , nech už sú podané akokoľvek dobre .Rieši však veci napr. ako sa s tým vysporiadať (The Way We Get By ) , rieši niečo načo sa da tešiť ( Something To Look Forward To) , a povzbudí ( Don t Let it Get You Down , Vittorio E ) . A to všetko podané nenápadne , chytro , presvedčivo a veľmi , veľmi jednoducho a pekne .