Autor: Matej Vločka
Pred pár mesiacmi , v lete som sa namiesto povinného čítania divadelnej hry Alchymista poflakoval po stránke Metacriticu , keď moje oči zaujal nápis Manic Street Preachers v sekcii nových albumov . Klik . Nie okamžite . Po posledných dvoch albumoch som k tomuto už nechcel pristúpiť s ružovými sluchátkami na ušiach .
Prekvapenie . Prečo ? . Tri indície ktoré Vás budú sprevádzať celým albumom . Prvá , možno nenápadná - na obale sa nachádza obraz Jenny Saville , ktorá sa postarala o obal ich možno najlepšieho albumu The Holy Bible . Druhá , signifikantnejšia , Bradfield , Wire a Moore oprášili texty Richeyho Jamesa Edwardsa , gitaristu , rockového martýra a bývaleho člena kapely , ktorý zmizol pred 14 rokmi ..........A tretia ? Producentom nahrávky sa stal Steve Albini , ktorý spolupracoval napr. s Nirvanou na albume In Utero a s PJ Harvey na jej ,, magnum opus ,, albume Rid Of Me.
Po týchto indiciách som bol na túto nahrávku zvedavejší než na album In Rainbows od Radiohead pred dvoma rokmi . Počas počúvania albumu som sa tešil celkovému agresívnemu zvuku nahrávky (kapela spravila akýsi mix prvých troch albumov), Bradfieldovým gitarovým výletom , ktoré mi tak chýbali na predposlednom albume Lifeblood , vrátili sa aj rôzne ,, soundbites ,, ktoré zdobili takmer každú skladbu na Holy Bible . A Richeyho texty rozhodne nie su o veľkonočnom zajačikovi . Opäť temné , dunivé s kopou referencií (Jackie Collins , Noam Chomsky ...) .
Aj napriek tomu že album nie je zrovna svadobná hudba , a že indície neklamali a album to je skor boľavý , pôsobi paradoxne celkom fajn a počúva sa veľmi dobre . (Zatiaľ ) album roka , ostrý ako nôž Patricka Batemana , úprimný ako manics vždy a skutočný ako nápis 4 REAL vyrezaný napaži Richeyho Jamesa Edwardsa
2025 ©