Literárny kritik

Autor: Viliam Kopečka
Kategória: Bloody horor



Pre kariéru literárneho kritika som sa rozhodol už v útlom veku. Moji kamaráti snívali vtedy iné sny. Niektorí si za svoj životný sen zvolili popichať niektorú zo sexi speváčok, či herečiek. Ja som ale dobre predvídal, že kým sa nám vôbec postaví, z tých fešných dievčat budú staré špaty. Iní si za svoj cieľ zvolili zabiť svojich rodičov, všetkých občanov Zmrdákov, zničiť USA alebo celý svet.
Odhodlal som sa neskoro a svoju prvú kritiku som napísal až v čase najväčšej slávy môjho bývalého spolužiaka Kopečku. A venoval som ju práve jeho poviedkam. Mimochodom, jeho snom v detstve bolo vymyslieť tie najväčšie nechutnosti.
Vo svojej kritike som jeho dielam vytkol prílišnú brutalitu a násilie. Tiež nabádanie k zvrhlostiam jemu vlastných. Inak som pochválil jeho talent písať, rýchly spád a celkovú pútavosť. Článok mi uverejnili v miestnych novinách na predposlednej strane.
Na ďalší deň som z okna svojho domu uvidel na ulici nahého chlapa. Okolo neho sa pohybovali aj ďalší ľudia odetí aspoň do ponožiek. Holého chlapa si všímali len nadržané -nástky, ktoré híkali, akého ho má chlap veľkého. Pôsobilo by to obscénne, keby sa to neodohrávalo v Zmrdákoch. Tým nahým mužom s posadnutým výrazom v tvári nebol nik menší ako človek, o ktorého dielach som napísal svoju prvú kritiku.
Viliam Kopečka.
V ruke niesol bandasku s benzínom a zápalky. Iste sa zas chystal niečo vyhodiť do povetria.
O chvíľu mi zaklopal na dvere.
Prišiel som mu otvoriť, no nestál za dverami. Odložil si tam síce svoju bandasku, no sám sa vydal naháňať jedného chlapca, ktorému chcel z náhleho popudu zlomiť ruku. Pri pohľade na jeho obnažené telo a napínajúce sa svaly, teenagerky skryté v kríkoch ochkali a ochkali, niektoré aj zamdlievali. Keď konečne chytil chlapca a zlomil mu ruku, slastne sa zarehotal a vrátil sa ku mne.
„Nazdar,“ pozdravil.
„Ahoj. Vieš, že som o tebe napísal?“
„Áno a práve preto som ťa prišiel upáliť, debil.“
Vzápätí otvoril vrchnák bandasky a vtedy som si uvedomil, že to myslel vážne. Kopol som mu do nej, na čo sa z nej vylial benzín a oboch nás výdatne polial. To však tomu kreténovi nebránilo v tom, aby svoje dielo dokonal. Vytiahol zápalky, jednu z nich zapálil a následne nastal veľký výbuch.
Obaja sme odleteli, mňa zastavila až stena v mojom dome. Pri náraze do nej som sa rozpučil a zostal po mne iba veľký, nechutný fľak.
Kopečka dopadol lepšie. Preletel síce cez auto a rozpleštil sa o stenu susedovho domu, no jediné, čo sa mu stalo, bolo, že mu horeli chlpy v ohanbí a, chudák, oškrel si zadok.
Z kríkov ihneď vybehli štyri nadržané dievčatá. Pribehli k nemu a zachránili chlpy okolo jeho prirodzenia.
„Ako sa nám odvďačíte?“ spýtali sa ho.
„Napíšem o vás poviedku.“
Začali sa chichotať a z čírej radosti sa navzájom pozabíjali.
Kopečka si šiel ošetriť poranený zadok.