UNTITLED 1

Postával som na provizornom mostíku , iba tak , v trenírkach , žabkách , v tričku s potlačou kapely The Smiths ktoré som dostal k narodeninám kedysi dávno . V ruke plechovka piva . Musím povedať že som postával sám . Všetci moji známi ešte spali – veď bolo ešte skoro,asi niečo po ôsmej . Ani som sa im nedivil , po včerajšej žúrke . Bola to jedna z tých žúrok , ktorej stopy sú všade na zemi , ktorej účastníci začínaju svoj deň citoslovcom „ ohhhhhhhh” . Oprel som sa a studené zábradlie a pocítil chlad zabodávajúci sa mi do krížov . To by nebolo dobré keby som si z chaty priniesol ako suvenír nachladenie . Chytrejšie spravím keď si to pivečko vypijem v chate v kuchynke . Bola to dosť impozantná chata , určite impozantnejšia než na aké som bol zvyknutý , na tie kde sa toho už veľa rozbiť nedá . Mala dve podlažia , s terasou dole aj hore , veľkou spoločenskou miestnosťou , ktorá momentálne pripomínala Drážďany v dobe amerických náletov , veľký krb , dostatok postelí .....nechýbalo skrátka nič . Kráčal som k chate keď sa ku mne pridal môj hafan Irving , ktorého som vzal so sebou , aby mu doma nebolo iba s mamou smutno . Od radosti po mne začal skákať , čo bolo znamenie že by sa rád pošálil . Začínala mi však byť kosa ako v ruskom filme a tak som na krátku chvíľu nechal Irvinga Irvingom a skočil som si do auta po rifle . Spal som v aute . Prečo ? To už netuším . Nohami som vklzol do riflí , naštartoval som auto auto , do prehrávača zasunul posledný album od Fugazi , z priehradky spolujazdca vytiahol taštičku , ktorú mi uštrikovala moja babka ( takisto narodeninový darček ) , vybral odtiaľ OCBčka , tabak, troška zeleného a pustil sa do šúlania . Irving stál po celú dobu poslušne pri mne . Cigaretku som položil na palubnú dosku a trocha som upratal – jednak v aute a následne aj na dvore , ktorý bol plný fliaš , umelohmotných príborov a tanierikov , papierikov , špakov . Z malého ihličnatého stromu som sňal mikinu a obliekol si ju napriek faktu že mi bola prikrátka . Dvor už vyzeral jakž takž a mne nič nebránilo spraviť si raňajky . Teda bránilo – zamknuté dvere od ktorých som nemal kľúč ani v rifliach , ani v aute , nikde . V duchu som nepekne zaklial , zobral do ruky neveľke poleno z kôpky pri dverách pod strieškou a šmaril ho do lesa , čo si Irving vysvetlil ako aport . Hlad som mal neskutočný , sucho v hrdle takisto z huby mi páchlo . Bol som nútený otvoriť bránu , ktora nebola k mojej radosti zamknutá a vydať sa do najbližšej obce , kúpiť si nejaký proviant pokiaľ sa zbytok posádky neuráči zobudiť – čo može trvať ešte tri hodinky . Uplne v pohode . Otvárajúc pravé krídlo bránky vrátil sa Irving s polenom v papuli . „ Na to sa teraz vyser kamarát , “ povedal som rozkazovačne , Irving následne poleno pustil a vyplazil na mňa dlhý jazyk . Bol víkend , cesty prázdne a najbližšia obec bola necelých 10 kilometrov rovno za nosom . V aute som sa cítil dobre , mal som čas usporiadať si myšlienky . Vyrušila však rýchla motorka ktorá ma predbehla a následne sa stratila za horizontom mierneho kopca na ceste. Pozrel som sa do spätného zrkadla či ich nebude viac , a práve vtedy som si všimol monokel farby slivky so žltými okrajmi . Zastavil som na kraji cesty a pozorne si ho obzrel . Pred cestou na chatu tam nebol , to určite nie . Vlastne , jediný monokel na ktorý si pamätám bol ešte z čias zakladnej školy keď mi jednu pripasal Dominik , spolužiak , ktorý bol šiestak ako ja , no mal byť už aspoň ôsmak . „ Hmmmmm , čo myslíš , ako som sa k tomu dopracoval ? “, otázka adresovaná psovi ktorý mi na ňu neodpovie . Bola to obyčajná obec , cesta v klasicky zlom stave , rovnaké jednopodlažné domčeky a v strede akési provizorne parkovisko s uzavretou studňou , krčmou a potravinami hneď vedľa , túlave psy neschopné už ani len zabrechať . Irving si ich obzeral z okna a určite ich ľutoval , ak toho sú psy schopné . Stiahol som mu okno a vydal som sa do obchodu , kde sa po otvorení dverí ozvala vtieravá melodia . Hneď mi bolo jasné že toto miesto nemá potrebu sa nikam ponáhľať . Predavačka , pani kyprých tvarov sa ukázala až po vyše dvoch minútach , ktoré som strávil čumením do políc s keksíkmi a inými sladkosťami . Okrem rožkov , pár dekami šunky a enciánu odíjdem aj s poriadnou mliečnou čokoládou . Padne dobre po „ sladkej tyčinke “ . „ Dobré ránko mladý pánko , čím Vám poslúžim ? “ spýtala sa energicky predavačka a na tvári vylúdila nefalšovaný úprimný úsmev . Bola to naozaj príjemná pani . „ Dobrý dobrý , ehmm poprosím Vás 15 deka kuracej šunky , 15 rožkov , hermelín ( ktorý tam na moje veľké prekvapenie mali ) mhhh , to bude všetko ..a vlastne ....dajte mi tam ešte tresku , pali pašteku a , tri plechovky pivka a fľašu slivovice .” Tak to by sme mali. „ Ktorú slivovicu ? “ „ Nejakú lepšiu ,“ spomenul som si na sladkosti – „ a ešte mi tam hoďte tu čokoládu .” Vyplatil som a všetko nasúkal do dvoch sáčkových tašiek .Pred zatvorenou krčmou boli jednoduché drvené lavice a stolíky , všetko pripevnené železnou reťazou k zábradliu. Kriminalita si zrejme regiony nevýbera . Pozrel som sa kedy krčma otvára . O jednej , do ktorej mňa a krčmu delila ešte veľká kopa dlhých minút . Za tú krátku dobu sa stihlo troška otepliť a rozhodol som sa že si spravím hostinu presne tu , na tejto lavičke . Skočil som do auta , pustil Irvinga von , nech trochu pohne kostrou a zabehá si . Čerstvé pečivo , hermelín , pivečko , šunka z ktorej sa ušlo aj Irvingovi . O pár minút som si uvedomil že už dojedám tresku , dopíjam tretie pivko . Pašteku si vychutnal Irvingovi . Pár minút na to už bolo aj po ušúlanej cigarete . Bolo mi fajn , len tak som sa díval po obci , s mojím psíkom uvelebeným po mojej pravici , zaberajúc celý zvyšok lavičky . Čokoláda na záver na tom bola najlepšia .Začal som premýšľať ako som sa dopracoval k podliatine pod mojím pravým okom . Nenapadlo mi však nič . Zbytky hostiny skončili v sáčku a potom v koši pri lavičke . S fľašou slivovice pod pazuchou som sa som zavolal na Irvinga – napadlo mi že prechádzka som psom do neďalekého lesíka ktorý som si všimol pri dedine by nebola najhoršia . Prečisťiť si hlavu .Napriek miernej otupenosti som sadol za volant a vyrazili sme na cestu . Za dedinou som odbočil na úzku poľnú cestičku s divými makmi po stranách , zastavil pred lesíkom a vystúpili sme . Povieval príjemný vetrík a akonáhle sme vstúpili do lesíka začul som za sebou výkrik . Niekto kričal moje meno . Utekala za mnou akási dievčina . Zrazu stála pri mne a chytajúc dych spustila : „ Ahooj , pfuuuuu , pamätáš si ma , včera , v krčme ? Chcela som ťa ísť hľadať a vidíš prišiel si sám . Mám tvoje kľúče .” Tak to by sme mali . „ Ahoj , prepáč ale zo včerajška mám tak trochu okno , ako to že máš moje kľúče ? Asi ma nezháňaš iba kvôli nim , vyviedol som včera niečo ? „ Ochránil si ma , “ povedala a uculila sa . „ Použil som kondom ? “ „ Uhm .... nie tak celkom . Ochránil si ma pred jedným dotieravcom . Stálo ťa to bitku a jeden monokel ako tak pozerám . Prišla som sa ti poďakovať , dalo by sa povedať že si zvíťazil . Keď ten prašivec odchádzal s rozbitým nosom , stihol si po ňom ešte hodiť svoje kľuče . “ Ja , a biť sa ? „ Prečo som sa ťa zastal ?” „ Netuším . Asi si dobrý človek , zrejme si bol asi jediný dobrý človek v celej krčme , nik iný si ma nevšímal .” To mi pripadalo zvláštne . Bola veľmi pekná , bolo nemožné jej krásu ignorovať . Veľké hnedé oči , dlhé čierne vlasy . Ideál . „ Mhhh , tak za málo . Aj nabudúce ....teda vlastne , dúfam že sa ti už nič podobné nestane .Nedáš si slivovicu ?” „ Jasné , prečo nie . “ Popíjali sme slivovicu zatiaľ čo naši štvornohí priatelia si pobehovali po lúke . „ Bol si veľmi opitý , a sám .Nebol tam s tebou nikto .” „ Vážne ? “ „ No áno ,úplne sám,cudzí v cudzom kraji si zmastil cudzieho kvôli cudzej osobe. Mne.” „ Každý opitý je majster sveta.“ „ Ale no tak , rada by som sa ti akosi revanšovala . “ Nahol som sa k nej a povedal jej že by som o niečom vedel . Na chatu som sa vrátil zčasti vyčerpaný , zčasti opitý . Tešil som sa však že som zabil tri muchy jednou ranou . Bolo niečo po druhej . Občas sa oplatí si privstať . Človek toho stihne viac . Tam ma však čakal sprdung . „ Kde si bol psychoboy ? “ , opýtal sa ma Jožino a uprel na mńa prísny pohľad , potom pokračoval : „ A čo dočerta si vystrájal s okom “ ? „ Netuším , asi som sa pobil alebo niečo v tom zmysle . “ , odpovedal som pravdivo. „ Si riadny kretén , bol si tak mimo že si odišiel na „ prechádzku “ a zabudol sa vrátiť. Báli sme sa o teba . “ „ To ma mrzí .Ale som v pohode , vrátil som sa a zaspal som v aute . Teraz som iba bol venčiť Irvinga , nechcel som vás budiť a to venčenie sa troška „ pretiahlo “. „ Kašlať na to , si celý , na ten monokel zabudneme ..a možme pokračovať v notorizácii.Idem po fľašu . “ povedala Tatiana , naša basáčka . „ To je reč ako víno. “ , pridal sa Wilko , bicmen . „ Ok , ok , ale do budúcna brzdi , mohlo by sa ti niečo stať .” dohováral mi Jožino . „ Jasné , samozrejme .” dodal som „ Tak poď , ideme osláviť tvoj návrat, “a pridal sa k ostatním , smerujúcim do chaty. Ešte sa však otočil a dodal :- a naše historicky prvé demo , samozrejme , hehe .“ Je fajn mať priateľov ktorým netreba nič vysvetľovať . Ľahol som si na kapotu môjho auta a s úsmevom na tvári sledoval oblohu .