Samuel

Autor: Matej Vločka Koščo

Samuel sedel na starej stoličke a sledoval skupinku holubov krmiacich sa omrvinkami ktoré im hádzala stará pani v kockovanom kabáte sediaca na opustenej lavičke . Na okennej rímse bolo pár zdochnutých múch , ktoré dostala jeseň . Napil sa vína a pokračoval v neprítomnom hľadení z okna . Squatoval tu už tretí mesiac a dnes ráno si prečítal lístok oznamujúci likvidáciu budovy , ktorá prebehne zajtra . Vyložil si nohy na stôl a začal sa hojdať na dvoch nohách stoličky . Bolo toho na ňu priveľa a tak sa po pár zahojdaniach nohy zalámali a Samuel aj so svojím chudým zadkom skončil na zemi . Ostal na nej ležať a sledoval veľký zaprášený luster ktorý zo stropu visel iba silou vôle . Po pôvodnej omietke na stenách už nebolo ani stopy . Postavil sa vošiel do druhej miestnosti , ktorej dominovalo veľké piano . Keď sa sem nasťahoval , bolo v dezolátnom stave , no s pomocou pár známych ho dal do celkom slušného stavu . Zvykol na ňom hrávať svoje obľúbené skladby od Prokofieva a Kacheturiana. Piano bolo jediným spojítkom medzi ním a jeho mrtvou matkou , klávesy boli komunikačným kanálom s minulosťou – s krajšou časťou minulosti. Začal hrať klavírnu sonátu č. 5 C – dur , obľúbenú skladbu jeho matky , ktorá ju ho naučila v dobe keď už  bola vážne chorá . Malý Samuel mal iba 12 rokov . Nutkanie výjsť von , na čerstvý vzduch ho však prinútilo skončiť a výjsť von na ulicu zadným vchodom , čo znamenalo zísť dolu schodmi , prepchať sa popri tažkých kovových posteľných konštrukciách v hale a výjsť von cez z polovice zabedneného okna.

Zadným dvorom prešiel na druhú stranu ulice . Chcel sa dostať do parku a spýtať sa Ferda či už voľačo vyzisťoval ohľadom dalšieho bydliska . Zvykol tam žobrať alebo iba tak sedieť na lavičke a Samuel dúfal že ho tam nájde , čo by vzhľadom na malú rozlohu parku nemal byt az taký problém . Ferdo maravec , tak ho volali pretože nosil vždy takú istú bodkovanú šatku ako populárna kreslená postavička  , bol squaterom už asi tretím rokom , kedysi dávno bol údajne žurnalistom , ale to čo uvidel v Kosove ho tak trochu vyviedlo z miery . Akosi „prestal veriť v skurvené ľudstvo – radujme sa , podarilo sa nám zabiť človečinu “ – ako zvykol vravievať . Teraz však bolo Samuelovi ľudstvo ukradnuté , musí vyriešiť otázku menšiu , ale urgentnejšiu – existenčnú .

Všetky listy už boli na zemi , až na tie ktoré povievali v jesennom vetríku . Počasie ako v dobrého filmu , zem žltá a spoza konárov nahých stromov slnkom zaliata obloha ako požiar .Ferda našiel sedieť na lavičke pri nefunkčnej fontáne , s rukami zloženými na klíne . Díval sa priamo na zapadajúce slnko – strupavá tvár absorbujúca posledné dotyky tepla .

„ Zohrievame sa , zohrievame ?” započal Samuel konverzáciu a prisadol si k Ferdovi nie príliš blízko a pozrel sa na západ .

„ Máš pekný kabát , určite je teplý . Kde si ho splašil ?“

„ Podaroval mi ho Vinco , k narodeninám .”

„ Tak to už hej , voľakto bude mať prijemnú jeseň,” poznamenal Ferda  , otočil hlavu a zažmurkal naňho . Potom pokračoval v uvoľnenejšej debate :

„ Ako si sa mi dnes mal kamarát ? “

„ Boli aj slnečnejšie dni .”

„ To hej , to hej ....“ – povzdychol si a pokračoval trochu iným hlasom : - kamarát , asi ani ja ťa nepoteším . Všetky podobné objekty v celom meste už buď tí pičmáci , kokoti , buzeranti .......

Takéto záchvaty hnevu boli u ferda bežné . Vedľajší účinok života bez domova . Aj Samuel sa toho obával.

„ čúraci a jebkovia ......Ohh ...buď ich už zbúrali alebo ich ešte búrať budú . Nevyzerá to dobre. “

Samo si prešiel rukou po dlhých , mastných vlasoch a podoprel sa ňou o koleno a začat si hryzť nechty druhej ruky .

„ Takže je to tak  , čo budeme robiť ?”

Odpovedať na túto otázku mu Ferda naozaj nevedel , a tak iba mlčky hľadeli na západ slnka a čakali kým tiaha otázky neopustí ich zmorené mysle .

Z parku sa vydal na nákup . Vo vnútornom vrecku kabátu našiel dosť peňazí na to aby sa so svojou norou domova dokázal slušne rozlúčiť . Zajtrajšie poludnie si vytesnil z hlavy.V obchode mu nik nevenoval väčšiu pozornosť vďaka faktu že aj napriek jeho nelichotivej situácii si Samuel svoje oblečenie držal v až pedantskej čistote . Vyzeral skôr ako umelec , ktorý si v čiernych nohaviciach a kabáte prišiel kúpiť niečo pod zub . Do nákupného košíka najprv hodil polovicu chleba a maslo , potom zamieril k chladiacemu boxu a predavčku požiadal o 20 deka salámy . Využil aj akciu na plesňový syr . Až potom zamieril k pultu s alkoholom a vzal lacné červené víno v platovej fľaši . Pri pokladni si všimol starú pani . Vďaka kockovanému kabátu usúdil že to je pani ktorá dnes neskoro popoludní krmila holuby pod jeho oknom . Spravila obrovský nákup ktorý do tašiek súkal malý chlapec , asi jej vnúčik . Samovi bolo hneď jasné že sama , ba ani s pomocou maličkého človiečika sa jej nákup odniesť nepodarí . Svoj nákup mal už dávno vyplatený a zbalený do tašky keď ešte  dvojica zápasila s taškami .

„ Prepáčte. Pomôžem Vám ? ” Malý chlapec zo strachu pred neznámym človekom sa inštinktívne chytil babkinho palca , ktorá mu voľnou rukou prešla po vlasoch , prisunula k seba a venovala mu úsmev .

„ To by od Vás bolo veľmi milé .“

„ Vezmem tú veľkú tašku ,tú strednú a tuna malý šampion nech vezme tieto ľahšie.”

Tak sa aj stalo .

Keď sa vrátil bola už tma a tak stiahol rolety a zapálil sviečky , ktorých mal požehnane – vďaka nebožtíkom . Štyri položil na stôl , kde poukladal nákup a s chuťou sa pustil do masla , chleba , salámy a syru .Prežúvajúc jednotlivé sústa sa porozhliadol po stole , na ktorom mal položené knihy , väčšinou bečkove sci – fi – na iné akosi neboli prostriedky.Po večeri si sadol za klavír , fľašu vína položil vedľa na zem a pustil sa do hrania .Musíš viac cvičiť , musíš viac cvičiť , dbaj na prstoklad , dbaj na prstoklad , slová ktoré mu hrali v hlave  , frázy ktorých sa napočúval až až , boli vyslovované s láskou akej sú schopné iba matky . Začal Bachom , potom sa pustil do Ritzenbergera  , čoraz viac a viac opitejší . Viac menej na mol zahral akúsi džezovú partúru . Na záver sa vrátil k Prokofievovi , potom sa rozplakal plačom  . Nevedel či kvôli mizernej situácii , či kvôli matke .

Samuela našli o pol roka neskôr zmrznutého na kosť pred dverami výmenníku do ktorého sa chcel násilím dostať . Mal 18 rokov