Cecile prešla úzkou stĺpovou chodbou. Vkročila do školskej záhrady. Z tašky vytiahla cigaretu a zapaľovač. Zapálila si. Slastne si potiahla a vydýchla. O chvíľu začína vyučovanie a ona musí vyfajčiť aspoň dve cigy aby v kľude zvládla dnešný deň. To však ešte netušila čo ju čaká. Tmavé hladké vlasy mala spustené po ramená. Vánok sa jej s nimi pohrával. Zelené oči jej spočinuli na kvetinovom záhone. "Búú," ktosi ju zo zadu nastrašil. Preľakla sa. "Ahoj Cecile, čo tu robíš?" spýtal sa chlapec, ktorý už teraz stál pred ňou. "Zbláznil si sa Kyle? Vieš ako som sa zľakla? Aj cigu som kvôli tebe zahodila." Zohla sa a dvihla cigaretu z trávy. Potiahla si. Kyle mal krátke uhľovočierne vlasy a dlhú červenú ofinu, ktorá mu uhlopriečne prekrývala polovicu tváre, takže sa na ňu pozeral iba jedným hnedým okom. "Dáš aj mne jednu?" poprosil. Natrčila k nemu krabičku. "Neber mi štastnú," dodala. Kyle si vzal cigaretu a zapálil si. "Skvelé, to som potreboval. Ďakujem a maj sa pekne," rozlúčil sa a odišiel. Pozorovala ho zo zadu ako odchádza. "Idiot," zamrmlala, keď bol dostatočne ďaleko aby ju nemohol počuť. Ďalej sa prechádzala po záhrade. Premýšlala čo tam robil Kyle. Väčšinou tam touto dobou býva sama. Za zeleným živým plotom boli kríky zlatého dažda. Rozhodla sa, že si odtrhne konárik. Podišla ku kríku. To čo zbadala jej zmrazilo krv v žilách. Vlasy aj chlpy sa jej hrôzou naježili a takmer prestala dýchať. Na tráve pod kríkom ležalo nahé telo dievčaťa. Isto bolo mŕtve. "Preboha Anna," zakričala a potom už len hlasno vrieskala.
-----------------------------------------------------------------------------
V typicky chlapčenskej izbe sa toho rána rozrinčal budík. Chlapec v posteli si ospalo pretrel oči a zívajúc sa natiahol. Letargicky pozrel na budík. V tom sa strhol. "Zaspal som. Sakra!" Rýchlo vstal a vošiel do kúpeľne. opláchol si tvár a navliekol čisté biele ponožky. Obliekol si široké modré jeansy a biele obtiahnuté tričko. Vyšiel z domu. Kráčal po chodníku. Nevedel sa dočkať kedy sa stretne so svojou priateľkou. Blížil sa k škole, keď zachytil rozruch, ktorý tam panoval. Pred školou stáli policajné autá a sanitka. Zbadal plačúcu Cecile. Aj ona si ho všimla. Rozbehla sa k nemu. Vrhla sa mu okolo ramien. Držala ho a nechcela ho pustiť ďalej. "Dominic nechoď tam prosím. Stoj!" prikázala. "Čo sa tu do pekla deje? Kde je Anna?" spýtal sa nechápavo. Cecile sa mu prehrabala v gaštanových vlasoch ostrihaných na hríbik a pozrela do hnedých očí. "Ja...," nedokázala pokračovať. "Čo ty? Čo sa stalo?" nerozumel. Práve vtedy zo školy vyrazili lekári z lôžkom na kolieskách. na ňom ležalo čierne vrece. "Panebože, niekto zomrel? Kto?" zhrozil sa. "Nedokážem to povedať. Je to strašné, ja som ju tam našla ležať mŕtvu..." "Anna?!" prerušil ju Dominic a na tvári sa mu zjavila hrôza. "Kde je Anna? Povedz, že je v poriadku!" Cecile sa rozplakala ešte väčšmi. "To ti nemôžem povedať. Ona je mŕtva." Tuhšie si ho na seba pritiskla. Dominic nemo otvoril ústa.
-x-
Poobede sedel Dominic v parku a fajčil. "Ako ti je?" spýtala sa Cecile, ktorá práve prišla a sadla si vedľa neho. "Myslím, že som v poriadku," odpovedal roztasene a potiahol si. "Ty fajčíš?" spýtala sa prekvapene. "Iba teraz." Aj Cecile si zapálila. Mala nervy na prasknutie. "Bola taká mladá. Ako to, že ju niekto zabil? Nemala predsa nepriateľov. Je to hrozné," rozhorčila sa. Dominic iba krútil hlavou. "Mimochodom triedna ťa posiela za psychológom," oznámila mu. "Na čo? Nie som predsa niaký psychopat čo potrebuje cvokára. Navyše mám teba. Ty si psychologička. Teda aspoň chceš byť." "Máš síce pravdu. Potrebuješ však skutočnú odbornú pomoc. Vyrovnať sa so smrťou priatľky, ktorú si miloval ti môže pomôcť iba odborník," vysvetlila. "Netáraj. Anna bola aj tvoja kamarátka. Najlepšie ti v takej chvíli pomôžu iba priatelia. Preto ak mám mať psychológa chcem teba," ukončil. "Tak fajn," prisvedčila Cecile. Podali si ruky usmiali sa a Dominic dodal: "Neber to príliš vážne." "Nemaj strach. Iba sa niekedy porozprávame." "Skvelé teším sa." Dofajčil cigaretu. Mal o čosi lepšiu náladu. Na povrch sa začali vydierať spomienky. "Pamätáš sa na deň, keď sa sem Anna prisťahovala?" spýtal sa. "Akoby to bolo včera. Tá milá tvárička, trocha vystrašená v novom prostredí," zaspomínala Cecile. "Najlepšie bolo, že prvý mesiac chodila stále na profesorský záchod. Až keď jej profesorka vysvetlila, že to je záchod iba pre zamestnancov školy začala chodiť na normálny." "Tam som ju spoznala. Raz to na ňu prišlo a vypýtala si odomňa tampón. Odvtedy sme sa priatelili." "A potom si mi ju predstavila. Už vtedy som vedel, že s ňou chcem chodiť." Obaja sa odmlčali. Cecile ho tam nechala sedieť a pobrala sa domov. Bolo zvláštne, že Dominic to bral až veľmi dobre, zatiaľ čo ona bola na zrútenie. Zúrila. Skôr by potrebovala psychológa ona. Zrazu pocítila zvláštne nutkanie byť s ním. Vrátila sa. Dominic tam však už nebol.
-x-
Na druhý deň po ceste do školy Dominic premýšlal nad dnešným dňom. Vedel, že v škole to bude iné. Všetci ho budú utešovať, polícia všetkých vypočúvať. Napriek tomu, že sa na to netešil, kráčal rezko so strojeným úsmevom na tvári. Vždy bol optimista s veľkým elánom a zmyslom pre humor. Máločo ho dokázalo vyviesť z miery. Preto ho nezlomila ani smrť jeho priateľky. Na školskej chodbe sa k nemu pridala Cecile. "Dnes máš prvé sedenie. Čakám ťa u mňa o štvrtej," oznámila trochu veselšie. Dominic sa usmial. "Budem tam." Vošli spolu do triedy. Spolužiaci ich tam už čakali. Na Anninej lavici bolo množstvo kvetov. Horeli tam sviečky, od každého spolužiaka a aj od triednej. Chýbali iba ich sviečky. Podišli k lavici a zapálili jediné dve sviečky, ktoré nehoreli. Cecile sa rozplakala. Dominic ju objal a povedal: "Neboj sa. Prejde to. Povznes sa nad to." Vtedy sa v nej prebudil rodený psychológ. Dominic sa dokáže rýchlo spamätať. Určite ho k tomu v živote niečo donútilo. Rozhodla sa, že psychologické sedenia nezameria na upokojovanie jeho zranenej duše nakoľko to nepotrebuje, ale na zistenie prečo má taký zvláštný dar. O niekoľko minút vkročili do triedy dvaja muži v oblekoch. "Som detektív Strawbery," predstavil sa hnedooký tmavovlasý vysoký muž s ostrými črtami. Ukázal na druhého a povedal: "Toto je detektív Cherry. Vyšetrujeme vraždu Anny Queenovej. Hľadáme Dominica Hewitta a Cecile Sinisovú. "To sme my!" ohlásil sa Dominic. Zaviedli ich do prázdnej učebne. Na katedre boli dve šálky kávy a rádiomagnetofón. Posadili sa. Detektív Cherry si odpil z kávy a detektív Strawbery sa pozrel na Dominica. "Vy ste bol priateľ Anny, že? Pozrel na Cecile. "A vy ste bola jej najlepšia kamarátka, mám pravdu?" Prikývli. "V tom prípade ste tí praví ľudia, ktorí nám pomôžu objasniť mnoho vecí," vyzval ich Strawbery. Vtedy položil otázku Cherry: "Pán Hewitt, máte aliby na včerajšiu noc?" "Pravdaže, večer som bol s Annou v kine. Všetko bolo v poriadku. Potom sme sa prechádzali po parku. Tam sme sa približne o desiatej rozlúčili a pobrali sme sa každý domov. Aspoň si myslím, že Anna išla domov. To vám však nemôžem zaručiť. Ja som doma určite bol." "Volali sme s vašou matkou, ktorá nám potvrdila, že ste prišli domov, najedli sa a išli ste spať. A čo vy slečna Sinisová? Cecile nevedela čo má povedať. Má povedať, že bola doma s rodičmi a pozerali nejaký hlúpy program v televízii. Asi by jej neuvarili. Napokon im to však povedala. "Áno, vaši rodičia nám to potvrdili," prisvedčil Cherry. "Viete ako zomrela?" spýtal sa Strawbery. Nevedeli. Detektív pokračoval. "Niekto jej do krčnej tepny vrazil dutý úzky predmet. Niečo ako hadičku či slamku s ostrím hrotom. Napokon akoby nechal vytiecť, alebo doslova vycucal všetkú krv." "Vážení máme tu upíra," vyhlásil detektív Cherry. "To nie je vtipné," zakričala stroho podráždená Cecile a utrela si slzy. "Prepáčte," ospravedlnil sa detektív a pokračoval: " Podstatné je, že stratila takmer všetkú krv a nikde jej niet. Verte či nie bol to určite nejaký psychopat a nevieme zatiaľ povedať či budú ďalšie obete." Cecile sa zamyslela. "Preboha, Kyle," zakričala a neverila tomu, čo práve povedala. "Kyle?" spýtal sa nechápavo Dominic. "Kto je Kyle?" vyzvedal Strawbery. "Kyle je psychicky narušený chalan. mal už niekoľko problémov so zákonom. Včera ráno tesne predtým, než som našla Annu, bol tam a pýtal si cigaretu. Zdalo sa mi to zvláštné, pretože o takom čase tam väčšinou bývam sama," vysvetlila, čím obom odpovedala na otázky. "Preveríme si ho. Ak je pravda čo ste povedali, je pravdepodobné, že sa stane hlavným podozrivým," vyhlásil detektív Strawbery.
-x-
Poobede ležal Dominic na posteli u Cecile. Hľadel na strop, kde boli nalepené fosforeskujúce hviezdičky, ktoré mu prišli nesmierne trapné. Inak to bola pekná, dievčenská izba bez zbytočných gýčov. Cecile sedela v kresle vedľa postele. Mala na sebe tmavú blúzku s krátkymi rukávmi a svetlé nohavice. Pozorovala Dominicovú tvár. "Povedz na čo si pamätáš z detstva ako prvé?" položila prvú otázku. Dominic bez veľkého premýšlania začal hovoriť: "Mám mnoho nejasných a neucelených spomienok, ale najviac si pamätám na dedka. Jedine naňho si pamätám zreteľne. Mal som vtedy asi sedem rokov. S dedom sme mali skvelý vzťah. Rozumeli sme si najviac na svete. Vedel po čom som túžil. Všade ma brával so sebou, dával mi rady do života, pomáhal mi vyrovnať sa so školou. Rodičia nikdy nemali na mňa toľko času. Preto sú naše terajšie vzťahy také chladné." Cecile tušila, že rozhovor začína niekam smerovať. "Povedz, čo si pamätáš najviac so vzťahu k dedovi," zaujímalo ju. "Bude ti to pripadať zvláštné, ale pamätám sa na jeho zbierku starých mincí." Stíchol a pozrel na Cecile. "Pokračuj," vyzvala ho a usmiala sa. "Pamätám sa na to ako mi ju prvýkrát ukázal. Bolo to úžasné. Najviac mi však učarovala tá ich trpká železitá vôňa. Dodnes ju stále cítim. odvtedy som ich chcel vidieť vždy, keď som bol s dedkom. Postupne mi vyrozprával históriu každej z 22 mincí, ktoré v zbierke mal. Niektoré toho zažili veľa, niektoré pomenej. Vytvoril som si k ním zvláštny vzťah. Túžil som po nich a túto jedinú túžbu môj dedo nikdy neodhalil. Miloval som tie mince a preto neviem či som v deviatich trúchlil za dedom, ktorý zomrel alebo za mincami, ktoré som odvtedy nevidel. Až na jednu." Nastalo ticho. Cecile premýšlala. Možno toto bol ten zlom, keď sa začal Dominic s podobnými záležitosťami vyrovnávať svojsky. "Zaujímavé, ale povedz, čo ťa na tých minciach tak priťahovalo?" "Tá vôňa. Bola jednoducho neodolateľná." Cecile sa rozhodla, že tu dnes ich rozhovor skončí. Začali sa teraz rozprávať ako kamaráti. "Myslíš, že to Kyle zabil Annu? spýtal sa Dominic."Neviem prečo, ale som si istá, že áno. On je ten typ. Dokonca..." odmlčala sa. "Čo dokonca?" "Dokonca mi Anna povedala, že Kyle po nej išiel." "Skutočne?" opýtal sa prekvapený Dominic. "Áno je to tak. Kyle je neodbytný chalan, viem čo hovorím. Možno v tú noc stretol Annu vracajúcu sa domov a ona ho odmietla. Potom ju možno zabil. Jediné, čo mi nejde do hlavy je, že prečo ju zabil tak brutálne." "Cecile nezabudni, že zajtra máme druhé vypočúvanie s detektívom Strawberym. Cherry tam nebude. Overuje Kylea." Dominic bol na odchode, keď mu ešte Cecile povedala: "Všimni si, že keď v mene Kyle zmeníš ypsilon na "i" a za "e" pridáš "r" vznikne killer - vrah, zabijak. Dominic, všetko nasvedčuje tomu, že Kyle zabil Annu. Dávaj si pozor!" "Možno práve to, že tomu všetko nasvedčuje, je podozrivé nie?" dodal. Pobozkala ho na rozlúčku. Ostal prekvapení no usmial sa. "Fajn, ale aj ty si daj pozor. Ak to spravil Kyle, zaplatí za to." Rozlúčil sa a odišiel. Vrátil sa domov. Jeho matka pozerala televízor. Chladne ju pozdravil. Spomenul si ako strašne ju nenávidí, za to čo mu urobila. Pozrel na na stôl v jeho izbe. Stála na ňom fotka kde bol s dedom. Vedľa bol prázdny kovový podstavec.
-x-
Dominic bol dobrý žiak. V rodine si veľa lásky neužil, ale všetci jeho priatelia ho mali radi. Bol obľúbený. Cecile ho tajne milovala. Teraz mala konečne príležitosť povedať mu to, ale bála sa, že by ju podozrieval z Anninej vraždy, keďže bola jedinou prekážkou v ich vzťahu. Dominic prišiel pred školu. Tam na nízkom veľkom strome sedela Cecile. Fajčila. Dominic si prisadol k nej. "Už dlho sme sa tu nestretli všakže?" riekol. "Veru, náš strom," prisvedčila otierajúc si slzy. "Poď, čaká nás ďalšie dlhé vypočúvanie," zavelil Dominic a vošli do školy. Po schodoch vyšli na tretie poschodie. Otvorili dvere do prázdnej učebne. Na stoličke za stolom sedel s rovnakým kamenným výrazom ako včera detektív Strawbery. "Rád vás opäť vidím," privítal ich. "Dúfam, že sa dnes toho dozviem od vás viac." Posadili sa. "Zistili ste už niečo o Kyleovi?" spýtal sa Dominic. "Zatiaľ na tom detektív Cherry pracuje. Už čoskoro však príde so všetkým čo o ňom zistil." "Môžem vám povedať ešte jednu vec detektív. Myslím, že by vám to mohlo pomôcť." "Fajn veď preto ste tu." Cecile mu povedala svoju hypotézu o tom, čo sa tej noci stalo, keďže Kyle chcel Annu. "Zaujímavá dedukcia," vyjadril sa detektív. "Viete, trochu sa hrabem v psychológii, takže niečo viem," vysvetlila. "Takže slečna Cecile Freudová," sucho zažartoval. "Prepáčte, napriektomu by to mohlo poslúžiť ako motív, ktorý nám zatiaľ chýbal. Skvelá informácia slečna Sinisová." Dominic sa pousmial. Bol na Cecile hrdý a z akéhosi dôvodu jej bol aj vďačný. "Pan Hewitt, povedzte mi niečo o Anne. Nejaké vodítko," vyzval ho detektív. Dominic bol v rozpakoch. Nenapadalo ho nič čo by povedal. "Prepáčte, ale skúste mi položiť nejakú konkrétnu otázku, lebo skutočne neviem čo vám mám povedať." Detektív súhlasil a opýtal sa na ich vzťah. Dominic bol opäť v rozpakoch. Má mu povedať pravdu? Pravdu, že to medzi nimi už dlhšiu dobu škrípalo a že ju už tak veľmi nemiloval? "Náš vzťah bol takmer ideálny. Niekedy sme sa aj pohádali, ale nadovšetko sem sa milovali," povedal napokon. Cecile poznala pravdu, že im to už neklapalo, ale netušila, že Dominicove city k Anne trochu ochladli. Detektív sa naňho pozrel akoby ho podozrieval, že nehovorí pravdu. Vedel vycítiť z inotácie hlasu, že niekto klame aj napriek tomu, že Dominic to hovoril skôr isto ako rozpačito. Dominic vystrúhal istý pohľad a detektív sa upokojil a opäť nasadil kamenný výraz s nevýrazným úsmevom. Potom pokračovali v rozhovore. o pár hodín vyšli z učebne. Práve vtedy zavolal detektív Strawbery naspäť Cecile. "Dnes o štvrtej príď opäť ku mne. Máme druhé sedenie," pripomenula Dominicovi. Vošla dnu. "Slečna Sinisová nechcel som sa vás to pýtať pred Dominicom, ale nemyslíte, že by v tej vražde mohol byť zapletený aj on? Cecile nechápala. "Mám tomu rozumieť tak, že podozrievate Dominica? Veď sa s Annou milovali. Nemal dôvod zabiť ju. Je to absurdné detektív," oborila sa naňho. "Nie, máte pravdu nemám dôvod podozrievať ho, ale čosi tu nehrá. Ďakujem môžete odísť," dokončil a pozrel sa von oknom. Vyšla von. Keď kráčala po chodbe spoza rohu na ňu vyskočil Kyle. Červená ofina mu opäť zakrívala polovicu tváre. Schmatol ju a pritisol k stene. "Preboha Kyle, čo to do teba vošlo?" skríkla vystrašene. "Všetci si myslia, že som zabil Annu," oznámil. "Prosím ťa Kyle, odstúp mám z teba strach," vyriekla ešte viac bojazlivo. "nehovor, že aj ty si myslíš, že som vrah," neveril. Cecile mlčala avšak jej oči prezrádzali čo si myslí. "Musím sa s tebou porozprávať!" prosil. Čosi sa v nej pohlo. Akýsi starý cit. Spomenula si na Kylea. Nie na terajšieho, ale na toho spred pár rokov. Keď ho milovala. Keď sa celý jej svet točil iba okolo neho, toho sladkého rebela. Na časy, keď slnko svietilo iba pre nich, keď boli štastný. Potom sa s ním rozišla. Podviedol ju, ale stále ju miloval. Po rozchode sa z lásky stala posadnutosť. Prenasledoval ju, zahŕňal telefonátmi, esemeskami, listami, a nedal jej spať. Trvalo to dlho no naraz pred niekoľkými mesiacmi akoby uťal. Telefón prestal vyzvánať, keď prišla domov odkazovač neblikal, neprišla ani jedna esemeska, ani výhražný dopis. Cítila tak trochu zodpovednosť za jeho terajší stav a preto sa rozhodla, že si ho vypočuje. "Poď somnou," zavelila, vzala ho za ruku a spoločne vykročili von zo školy. Keď zamierili k Cecile, pomyslela si: "Konečne si môžem svoje schopnosti vyskúšať na ozajstnom psychšovi."
-x-
Kyle ležal na jej posteli. "Čo má toto znamenať? To som akože u nejakého cvokára?" protestoval. "Keď to berieš takto?!" zagánila Cecile. "Ja som nezabil Annu, ver mi," vykríkol zúfalo. "A kto potom? Ty si ju balil a nezniesol si, že miluje Dominica," vysvetlila. "Hm, ak by to tak bolo, zabil by som predsa Dominica a nie Annu. Veď rozmýšľaj trochu ty psychiatrička." "Psychologička!" opravila ho. To čo povedal, jej dávalo zmysel. Hľadala však inú možnú zámienku, prečo zabil Annu. Napokon riekla: "V tom prípade si sa rozhodol, že keď ju nemôžeš mať ty, tak nikto a zabil si ju." "Absurdné. jej by som neublížil. Nikdy!" vyhlásil. "Prosím ťa ver mi Cecile. Ja som ju nezabil. Neviem kto to urobil, ale som si istý, že ja nie." Presvedčil ju. Začala pochybovať o tom, či to bol skutočne on. "Neviem čo si mám o tom myslieť Kyle. Všetko nasvedčuje tomu že si to urobil ty. Avšak čosi ma núti veriť ti." "Ver mi, ver," opäť prosil. Na tvári sa mu zjavil triumfálny úsmev. Vstal na posteli na kolená a zmyselne si olízol pery. Cecile naňho s ľútosťou a zároveň chladne hľadela. Kyle sa k nej kolenačky pomaly približoval. Už, už sa jej chystal dotknúť, keď mu vrazila do nosa. "Na to zabudni psychopat," zrevala naňho. "Fajn Cecile, ako ty povieš," rezignoval. "Môžeš už ísť, porozprávali sme sa a už si nemáme čo povedať," vyhadzovala ho. Kyle vstal a pobral sa k dverám. "Nejdeš ma ani vykopnúť?" navrhol. "Prečo nie. S radosťou ťa nakopem do zadku," súhlasila. "Nemyslel som to doslovne," argumentoval Kyle a so záludným úsmevom sa vyprevadil sám.
-x-
Dominic, kráčal cez park. Prešiel zopár blokov a stál pred Cecilinim domom. Práve vtedy z neho vyšiel Kyle s potmehúdskym úsmevom na tvári. Dominica sa zmocnil strach, ale i hnev. Zazvonil. Cecile otvorila dvere so slovami: "Čo ešte chceš Ky...?" zmĺkla, keď si uvedomila, že pred ňou stojí Dominic a pokračovala trochu vyvedená z miery: "Ahoj, ty už si tu?" "Áno som," prisvedčil. "Mám však otázku." Cecile spozornela. Tušila čo sa chce opýtať. "Čo u teba do pekla robil Kyle?" vychŕlil. "Mala som s ním sedenie," odpovedala rozpačito. "Aha a čo ste rozoberali? Vrahové úchylky? Alebo po tebe zase vyšiel a vyspali ste sa spolu." "Je mi ľúto, že si myslíš, že som nejaká cundra," utrúsila zranená na slabom mieste. "Odpusť Cecil, nahnevalo ma, že bol u teba." zavzlikal. "To je v pohode zlatino. Pôjdeš ďalej alebo budeme medzi dverami?" Dominic vošiel dnu. "Dáš si niečo na pitie kým začneme?" spýtala sa. "Ani nie, pusťme sa radšej do toho!" zavelil. O chvíľu sa nachádzali na rovnakých miestach ako deň predtým. Cecile sa rozhodla, že bude pokračovať tam, kde včera skončili. "Povedz mi niečo, čo sa stalo po smrti tvojho dedka," vyzvala ho. Dominic s očami upreními na trápnych hviezdičkách prehovoril: "Pamätám si, že ešte pred smrťou mi dedo venoval jednu mincu. Ostatných 21 si vzal do hrobu. Ja som chcel všetky preto mi sprvu tá jediná nepočaroval. Čoskoro som jej však podľahol a usúdil som, že ona je tá najvýznamnejšia a tak som ju začal volať Kráľovná." Cecile ho napäto počúvala, no skôr mala oči nalepené na jeho tričku. Sledovala, ako sa mu s každým nádychom dvíhalo a potom zasa klesalo a to ju nesmierne vzrušovalo. Aby mohla ďalej nerušene pozorovať tričko priliehajúce na jeho športové telo, položila mu ďalšiu otázku: "Pamätáš sa na históriu tej mince? "Pravdaže, akoby to bolo včera. Sedeli sme s dedom pri rybníku a hádzali do vody kamene. Tá minca bola najmladším, ale najcennejším prírastkom do zbierky. Prešla mnohými rukami. Dokonca ju vlastnil jeden vojak, ktorému prinášala vo vojne štastie. Stratil ju a zomrel. Môj dedo ju našiel na starom poli, pri exkurzii." Cecile sa pýtala ďalej: "A čo potom? Prečo si mi ju ešte nikdy neukázal?" Dominic si zhlboka a bolestne vydýchol. "Teraz ju už nemám." "Ako to?" strhla sa zrazu Cecile. "Moja mama ju pred mesiacom predala, keď potrebovala peniaze. Nikdy jej to neodpustím. Je mi za tou mincou veľmi smutno, ale hlavne mi chýba jej vôňa." Zatiaľ čo Dominicovi bolo do plaču, Cecile pripadala celá ta záležitosť s mincami komická. "Dnešné sedenie považujem za ukončené a myslím, že už ďalšie ani potrebovať nebudeš," priznala. "Škoda, začalo ma to baviť, ale poslúchnem ťa ako svojho osobného psychológa,"riekol sklamane. Pozrel na ňu. "Povedz, čo tu vlastne robil Kyle?" pýtal sa tentoraz Dominic. "Rozprávali sme sa. Presvedčoval ma, že Annu nezabil. Zdá sa, že som sa zmýlila. On to asi fakt nebol." Dominicovi sa rozšírili oči. "To snáď nemyslíš vážne. Ako si mu mohla tak hlúpo naletieť? Nikto iný okrem neho to byť nemohol," protestoval. "Keď si si taký istí máš dôkaz?" A vôbec rovnako, ako to mohol byť on, som to mohla byť aj ja," zjapala v zápale nervov. "Ako to myslíš?" nerozumel Dominic. Cecile si až vtedy uvedomila, že sa preriekla. "Áno, mohla som to byť aj ja." "Nerozumiem." "Anna mi totiž stála v ceste, tak som ju pokojne mohla odstrániť." "Prečo ti stála v ceste?" Cecile sa zháčila. Váhala, či to má povedať. Či má vyrieknuť to čo už dlho tajila. Bála sa Dominicovej reakcie. Napokon jeho priateľka iba predpár dňami zomrela. "Prečo ti stála v ceste," zopakoval svoju otázku Dominic čím vytrhol Cecile z myšlienok. "Nehovorí sa mi to ľahko...," začala. "...ale už dlhšiu dobu... ťa...," v poslednej sekunde si ujasnila či to chce konečne povedať, lebo potom to už nebude môcť vrátiť späť. Rozhodla sa. "...milujem!" Nastalo ticho. Cecile zavrela oči a prikrčila sa akoby na ňu malo niečo padnúť. Dominic sa pousmial. Vzal Cecile za ruku. Upokojila sa a otvorili oči. "Prepáč, no teraz zo mňa nič rozumné nevypadne. Stretneme sa zajtra po škole na našom strome," dopovedal a rýchlo odtiaľ zmizol. Cecil čakala akúkoľvek reakciu, ale toto bolo príliš. Netušila, že sa takto zachová. Hodnú chvíľu sedela, vyvedená z miery jeho reakciou a premýšlala.
-x-
Dominic sa snažil vyhýbať Cecile až do ich stretnutia. Nechcel nechať na sebe nič poznať. Ukradla mu jeho slová. Aj on ju miluje, čo bolo prirodzene dôvodom ochladnutia jeho citov voči Anne. Paradoxné bolo, že Cecile pozná oveľa dlhšie ako Annu a nikdy predtým k nej nič podobné nepociťoval. Až po tú osudnú noc. Noc, keď sa konala veľká párty pri jazere. Noc, keď sa všetko neskutočné stávalo skutočným a opačne. Noc, keď poprvýkrát videl v tvári svojej najlepšej priateľky anjela a noc, keď... keď ju prvýkrát opäť zacítil. Tú vôňu omamnú, jeho srdcu najbližšiu. Dozvedel sa, že Kylea dnes ráno vypočúvali. Detektív Cherry priniesol niekoľko materiálov o jeho abnormálnom správaní. Čím bližšie bol pri strome pred školou, tím viac sa ho zmocňovali obavy. Tep a dych sa mu nepravidelne zrýchlovali. Sadol si na strom. Zbadal Cecile vychádzajúcu smerom k nemu spoza rohu. Nevšimla si, že ju spozoroval a tak sa tváril, že je zamyslený a že ju nevidel. Prišla a sadla si k nemu na konár. "Tak... som tu," vyhlásila. najprv chcela použiť frázu "Tu ma máš", ale v poslednej sekunde to nevedomky zmenila. "Pamätáš sa na svätojánsku noc?" začal Dominic. "Pravdaže. Na veľkú párty pri jazere." "Ako by to bolo včera, keď si mi hodila tyčku do lona a zašpinila si moje nové nohavice. V tej chvíli by som ťa bol..., ale uprela si na mňa svoje nevinné psie očká a ja som im podľahol." "čo tým chceš povedať?" strojila sa Cecile. "Dobre to vieš Celice." Cecile sa rozpamätala na tú noc, keď opitý Dominic skomolil jej meno a povedal jej Celice. Počula to vtedy prvý a poslednýkrát, ale odvtedy si priala počuť to stále z jeho úst. Sen sa jej splnil. Obaja ďalej neváhali a dlhú dobu sa nerušene bozkávali. Listy stromu nad nimi ticho šelestili. V tej chvíli existovali iba jeden pre druhého. Ich sny a túžby sa vyplnili.
-x-
Pred školou za hlasného húkania zastali dve policajné autá. Vystúpili z nich policajti a detektívovia Strawbery a Cherry. Zamierili si to priamo ku Kyleovi sediacemu na múriku a poťahujúcom cigaretu. Dominic a Cecile to so zatajením dychom pozorovali. Kyle zahodil cigaretu a vstal. Cítil, že je zle. Mal chuť utiecť, ale zostal stáť. Jeden z policajtov ho zrazil obuškom k zemi. Dominic sa rozbehol k detektívom. Tí kráčali ku Kyleovi, zatiaľ čo mu policajti dávali putá. "Čo sa deje?" spýtal sa Dominic. "Toto sme našli uňho doma," povedal Strawbery a ukázal igelitový sáčok v ktorom bola hadička s pevným hrotom celá od krvi. Dostali sa až ku Kyleovi. "Zatýkame vás za podozrenie z vraždy Anny Queenovej," povedal Cherry Kyleovi. Strawbery dodal: "Ostanete u nás, kým nebudú výsledky DNA testov krvi v hadičke." Poďakoval Dominicovi a Cecile za spoluprácu a odišli. Kyle stihol na Cecile uprieť sklamaný vydesený pohľad. Dominic sa vrátil k Cecile. "Vidíš moja, dnes sa všetko vyriešilo." Cecile nemo prikývla hlavou. S plačom sa mu vrhla okolo ramien. Dlho takto stáli pred školou.
-x-
O pár dní sa vyšetrovanie definitívne uzavrelo. DNA testy ukázali, že krv v hadičke patrila Anne. Kyle dostal 15 rokov nepodmienečne. Jediné čo sa nepodarilo vypátrať bolo, čo sa stalo s krvou. Kyle to nevyzradil. Dominic a Cecile sa prechádzali v parku. Upierali na seba zamilované pohľady a bozkávali sa. "Čo všetko sa musí udiať, aby človek našiel pravú lásku," zafilozofovala Cecile. "Máš pravdu avšak stále nerozumiem jednej veci," vyhlásil Dominic. "Akej?" "Prečo?" "Čo prečo?" nerozumela Cecile. "Prečo?!" zopakoval Dominic.
-----------------------------------------------------------------------------
Epilóg
Na druhý deň vošla Cecile dnu. Bola to stuchnutá tmavá pivnica v Dominicovom dome. "Prečo by mal byť práve tu?" pomyslela si. Prišla totiž poňho a jeho mama povedala, že je dole v pivnici. Tam však určite nebol. Doteraz. Práve schádzal dole schodmi a zažal svetlo. Cecile sa preľakla. Dominic ťažkopádne zatvoril dvere. Cecile nezreteľne počula auto, ktorým práve odchádzala Dominicova mama. "Takže máme tretie sedenie?" riekla Cecile. "Pravdaže," súhlasil Dominic. "O čom chceš dnes hovoriť?" spýtala sa. "O tajomstve," odpovedal šepotom. "O akom?" "O tom svätojánskom." "Myslíš to čo sa stalo v tú noc?" "Áno," prikývol. "Ale, veď to som už počula." "To tajomstvo sa netýka teba láska." "Takže sa v tú noc udialo ešte niečo iné?" "Pravdaže. Niečo, čo mi vrátilo chuť do života." "Čo to bolo?" dobiedzala Cecile. "Bola to ona. Tá vôňa. Spoznal by som ju hocikedy a hocikde." "Aká vôňa?" "Vôňa kovových mincí," vyslovil slastne. "Niekto tam mal také mince?" "Kdeže, bolo to niečo úplne odlišné a pritom to voňalo úplne rovnako." "Čo to bolo, nenaťahuj ma." "Bol to pach krvi." Cecile sa rozšírili oči. "Keď sa Anna porezala na sklenenej fľaši. Keď som jej čistil ranu. Cítil som krv - tu úžasnú trpkú sladkastú železitú vôňu." Hovoril to akoby bol v akomsi opojnom tranze. Vtedy si uvedomila, že v blízkosti skutočne cíti niečo podobné. Pochopila. Krv jej stuhla v žilách. Neverila. To nemôže byť pravda. Toho by nebol schopný. Avšak všetko do seba zapadalo. Strhla sa. Chcela kričať. Vtedy Dominic precitol a priložil jej ruku na ústa. "Ako si mohol?" "Veľmi jednoducho miláčik." Zrazu sa jej protivilo, že ju tak oslovil. "Vieš moja duša, moje telo prahne po tej vôni." "Ale zabiť kvôli tomu svoju priateľku?" "Ber to z tej lepšej stránky aspoň sme spolu mi dvaja." "To nie Kyle je psychopat. Tvoj dedo z teba nevedomky vychoval psychopata." Udrel ju. "Bez toho pachu nedokážem žiť. Mám ho v mysli, všade." "Si zviera, si vrah," šepla Cecile. Dominic ju opäť udrel. Plakala. Nechcela veriť, nedokázala veriť, že niekto, koho miluje dokázal spáchať taký zločin a ešte k tomu úspešne klamať nielen ju, ale aj ostatných. "Pozri tam," vyzval ju a ukázal na vedro s tmavočervenou až fialkastou tekutinou. "To je jej krv." Cecile sa obrátil žalúdok. "Už to však nie je ono, " povedal. "Krv sa vyzrážala. Potrebujem čerstvú. Odpusť mi to Cecile. Milujem ťa," dopovedal.
KONIEC
Sagara Sosuke kalasasua@hotmail.com
2024 ©