...cítil bolesť, ukrutnú bolesť. Z brucha mu vytekali pramienky krvi, ktorá sa rozlievala na bielom snehu. Ležal v lese v snehu takmer nahý. Bol premrznutý a navyše stále husto snežilo. Jed začínal pomaly účinkovať a on sa zmietal v boľavých kŕčoch. Ako rád by to už mal za sebou. Neopísateľný bôľ si podmanil celé jeho telo. Trpel. Bolesť mu však pomohla rozpamätať sa. Pod ním bol sneh úplne červený. Ledva vnímal. Vedel, že nastal koniec.
„Pomoc,“ zašepkal primrznutým hlasom.
„Pomoc, znova už nie...“
A v tom záblesk.
************************************************************************************************
Jasona strhlo, keď sa rozrinčal zvonec ohlasújúci koniec občianky.
„A nezabudnite, že dnes je svetový deň boja proti AIDS. Aj vás by mala zdobiť červená stužka,“ pripomenula profesorka než opustila triedu.
Pozrel sa na hodinky, ktoré ukazovali 12:12 popoludní. Náhle po premkol pocit, akoby daný moment už zažil. Dejavu. Bol to silný pocit. Pozrel von oknom. Vonku opäť snežilo. Cez noc napadalo veľa snehu. Keď ho zbadal striaslo ho a pocítil nechuť. Nevedel si to vysvetliť, pretože sneh miloval. Keď sa spamätal, zistil, že ostal v triede celkom sám. Zbalil si knihy a pobral sa na chodbu. Usmial sa. Nenechá si predsa myšlienkami pokaziť taký skvelý deň. Prebíjal si cestu pomedzi dav študentov, ktorí mu išli naproti. Cítil sa ako ryba plávajúca proti prúdu rozbúrenej rieky. Snažil sa dostať na tretie poschodie, kde mal mať dejepis. Na pleci pocítil niečiu ruku.
„Jason Crowe, hrdina,“ počul za sebou ironický hlas.
Pomaličky sa otočil. Predním sa vyškierali traja chalani, takmer navlas rovnaký. Vlasy tmavé ako uhoľ, piercingy na tvári, načierno nalakované pazúry. Boli to skeleti.
„Čo chcete?“
„Myslíš si, že včerajšok ti len tak prejde?“ spýal sa najvyšší z nich.
„To si vypiješ Crowe,“ pohrozil skelet s najdlhšími vlasami.
Tretie chlapčisko naznačilo úder.
„Ešte nie Gary,“ zadržal ho najvyšší.
„Máš pravdu Alan,“ uznal Gary a zamračil sa na Jasona.
„Ver mi Crowe, že Michelle to len tak nenechá a adekvátne sa ti pomstí.“
„Ako vraví Andrew, Michelle ti to nedaruje, že si ho tak zbil,“ dodal Gary.
Jason vedel, že keď zbije Michella, určite sa mu to vypomstí, ale nenechá si predsa obťažovať svoje dievča. Anita bola dosť vystrašená, keď sa po nej začal sápať ten prašivý skelet.
„Nikdy si sa nemal zapliesť so skelet klanom Crowe. Bola to najväčšia chyba a trpko to oľutuješ,“ vyhrážal sa Alan.
Naposledy po ňom zazreli a tak ako sa objavili aj zmizli. Jason ostal stáť na schodoch. Bol vyvedený z mieri. Práve sa mu vyhrážali skeleti. Trochu mu nahnali strach.
************************************************************************************************
Jason mal čierne nakratučko ostrihané vlasy a sivé oči. Na ľudí pôsobil veľmi príjemne. Bol priemerne vysoký s plnou spodnou perou a podmanivým úsmevom. Oblečené mal biele široké nohavice a čierne obtiahnuté tričko, čo síce pôsobilo kontrastne, ale bolo to dokonale zladené. V triede už bolo nasáčkovaných zopár študentov. Medzi nimi aj jeho spolužiak a priateľ Tim, ktorý bol tiež skelet. Mal čierne vlasy, hoci prirodzene bol blond. Jason si k nemu prisadol.
„Ahoj Tim, boli za mnou tvoji kumpáni a vyhrážali sa mi kvôli včerajšiemu incidentu,“ posťažoval sa.
„Michelle prišiel včera rozzúrený ako býk. Len tak medzi nami dal si mu poriadnu nakladačku. Ešte nikdy som ho takého nevidel, ale tak mu treba. Každopádne včera vyhásil, že sa ti kruto pomstí. Odkedy sa on a Benjamin stali Kirkovými pravými rukami, skelet klan už nie je čo býval. Všetko sa zmenilo. Je to tam kruté.“
„Prečo?“ zaujímal sa Jason.
„Čoraz častejšie som zasväcovaný do vecí, ktoré ma desia. Dejú sa tam rôzne zvrhlosti, ktoré prekračujú všetky doterajšie medze a aj tie už boli na hrane. Dokonca dám ruku do ohňa, že Michelle si začal s čiernou mágiou. To skeleti nikdy predtým nerobili. Musím ťa teda varovať. Vyhýbaj sa skeletom. Ich pomsta totiž bude krutá. Aj keď si to Michelle zaslúžil, nemal si ho biť. Narobil si si toľko starostí. Mám o teba strach.“
„Čo by si urobil na mojom mieste?“
„Máš pravdu, tiež by som ho zbil, keby sa dotkol niekoho z mojich blízkych. Pre teba však existuje možnosť, ako újsť trestu. Vstúp do skelet klanu.“
„Čože? Veď si mi to predsa vyhováral.“
„Áno, ale je to jediná záchrana. Veď iba na chvíľu.“
„To nikdy! Nie som taký hlúpy ako ty! A ak je to jediná záchrana, tak mi už niet pomoci.“
„Napriek tomu sa za teba aspoň prihovorím,“ šepol Tim a sklamane sklopil zrak.
Bál sa o svojho priateľa. Jason mal tiež strach, ale čokoľvek sa stane, nebude to horšie ako byť skelet. Dejepis bol nudný. Profesorka monotónne rozprávala o európskych panovníkoch v 15. storočí, čo bola aj tak dosť nezáživná téma. Jason sledoval poletujúce snehové vločky za školským oknom. Tim sa celú hodinu hral s mobilom. Vedel, že musí Jasonovi pomôcť.
Po hodine Tim ako prvý opustil triedu a Jason ho až do popoludnia nevidel, pretože ich rozvrhy sa viac nezhodovali. Jason sa opäť predieral plnou chodbou. Pri chlapčenských záchodoch stála skupinka skleletov, medzi ktorými bola aj trojica z rána. Všetci naňho zlovestne zazreli. Jason pohŕdavo nadvihol obočie a odvrátil pohľad. Napriek odvážnemu gestu cítil veľký strach. Vstúpil do laboratória. Prehodil cez seba biely plášť a pobral sa k svojmu stolu. Tu ho čakal ďalší známy spolužiak, s ktorým sa stretával na labákoch, angličtine a navyše hrávali aj futbal za svoju školu. Alex Denerby bol plavovlasý zelenooký chlapec, ktkorý pôsobil trochu zšenštilo, napriek tomu mal mohutný hlas a športovú postavu. Chodil s Timovou sestrou Nicol.
„Ahoj Jason, prečo si nebol včera na tréningu?“
„Mal som isté problémy.“
„Nabudúce ale prídeš, že?“
„Určite, už je to úplne zamnou,“ zaklamal.
„To som rád, nech to bolo čokoľvek. Dám ti jednu radu ako chceš: Problémy rieš za horúca, lebo...“
„...ak vychladnú, riešenie nemá tu správnu chuť,“ nevedomky ho doplnil.
Obaja ostali zarazení hľadiac na seba. Alex nechápal, ako je možné, že to dohovoril zaňho, pretože je to jeho vlastné krédo, ktoré si sformuloval po mnohých skúsenostiach. Jason tomu tiež nerozumel. V živote ten výrok nepočul, ale mal taký zvláštny pocit, že ho pozná. Hlboko v pamäti mal vyryté, že Alex mu to už niekedy povedal, ale Alex to neprezradil ešte nikdy nikomu.
„Uau,“ vydýchol Alex.
„Uau,“ vydýchol aj Jason.
Do laboratória vošiel profesor. Všetci stíchli. Vtedy si Jason všimol, že za ním pri stole stoja dvaja skeleti. Nevedel, že s nejakými chodí na labáky. Naraz ich bolo akosi priveľa. Predtým ich skrátka prehliadal, teraz však boli všade. Zdalo sa mu, že celé laboratórium je plné tých nekromantov. Zazerali po ňom. V ich očiach blčali plamene. Nemohol to potlačiť a tak pridusene vykríkol. Keď sa spamätal, vybehol von z labáku. Alex to iba zmätene sledoval.
Jason utekal cez školskú chodbu. Strhol zo seba plášť a nechal ho pohodený na zemi. Zastal až na konci chodby. Zamyslel sa: „Prečo vlastne utekám? Čoho sa bojím? Pomsty skeletov? Nie! Bojím sa toho, že sa stávam jedným z nich. Musím sa tomu postaviť. Odolám pokušeniu satanovmu aj keby ma to malo stáť život.“
Zozadu sa k nemu prikradla Anita.
„Čo si to tu mrmleš popod nos?“
„Nič zlatko, nič!“
Pobozkali sa.
„Chcem ťa Jason!“
„Teraz?“
„Hneď teraz, práve tu.“
Jazykom ho pošteklila na krku. Okamžite bol vzrušený. Anita bola očividne nadržaná Skončili v kabínke na dievčenských záchodoch. Mali ešte pol hodinu do skončenia hodiny. Obaja sa nechali strhnúť vášňou a vzrušením. Zažívali spolu nádherné chvíle. Nikdy jej to nikto neurobil tak dobre ako Jason. Bol jej najlepším milencom. Jeho to tešilo urobiť jej dobre. Aj na tom najneromantickejšom mieste, akým školské záchody sú, vedel jej aj sebe privodiť skvelý orgazmus. Celá kabína sa otriasala. Kričali a šepkali si „Milujem ťa.“
Vykukol von. Chodba bola prázdna. Vyšli. Anita si ešte zapla gombík na blúze a trochu sa upravila, zatiaľ čo Jason si zapol rozporok. Rozlúčili sa dlhým bozkom a Anita sa ponáhľala na hodinu. Jason sa rozhodol, že pôjde domov. Vyšiel zo školy. Pred bránou stála partia skeletov. Medzi nimi bol aj Tim. Vybehol mu naproti.
„Je mi ľúto Jason, ale máme rozkaz okamžite ťa zobrať do Kalasasui.“
„Čože? Prečo?“
„Pozri, keby to bolo iba na mne nechal by som ťa utiecť, ale sú tu aj tamtí zamnou a tí by ťa chytili a navyše by si podali aj mňa.“
„Čo ma tam čaká?“
„Neviem, ale určite nič dobrého. Skúsim sa za teba prihovoriť.“
„Myslíž, že ma zabijú?“
„To nie!!! Skeleti sú síce schopní rôznich vecí, ale zabiť? Nie!!!“
Jason sa trochu upokojil a v sprievode skeletov prišiel do Kalasasui.
************************************************************************************************
Čas sa vliekol pomaly. Pozrel na svoje hodinky. Bolo päť hodín. Už dve hodiny sedel v podzemí Kalasasui, v brlohu skeletov. Kalasasua je bar v pivnici kaštieľa pri jazere a skeleti mali úkryt ešte nižšie pod barom v starom atómovom kryte. Asi hodinu sa Jason rozprával so skeletkou Ritou, s ktorou sa pozná už dlhšie. Rita je doňho zamilovaná, ale keďže Jason chodí s Anitou, trpí.
„Jason si hlupák. Si idiot! To ti tá štetka stála za toľko problémov?“ hnevala sa Rita.
„Milujem Anitu a iba som ju bránil. Nebojím sa skeletov.“
„Ale mal by si sa. Michelle je krutý. Neverím, že odídeš iba s odreninami. Zažiješ peklo, najtemnejšie peklo a až potom odídeš... možno!“
Jason stuhol. Nemohol ani preglgnúť. Hoci vedel, že Rita často preháňa, nemo sledoval dvere, za ktorými sa dohadovali Kirk, Michelle, Benjamin a Tim.
Medzitým sa v izbe strhla menšia potýčka.
„Dosť!“ skríkol Kirk. „Zdá sa, že sa na ničom rozumnom nedohodneme. Michelle dávam ti voľnú ruku, ale tvoje rozhodnutie musí schváliť Tim. Ja musím odísť. Uvidíme sa zajtra.“
Ostali sami. Chvíľu na seba hľadeli. Benjamin si sadol na posteľ.
„A nemohol by si ho skrátka ušetriť? Bránil len svoje dievča,“ navrhol Tim.
Michelle zapremýšľal. „Je tu jedna miernejšia alternatíva. V noci ho zavedieme hlboko do lesa a priviažeme ho o strom.“
„Nie, to neschvaľujem!“
„Pozri Timi, to čo navrhol Kirk bolo oveľa horšie a ak mu zavolám a poviem čo si zamietol, rozhodneme sa pre jeho návrh.“
Tim sklesol. „Fajn, urobte to,“ rezignoval. Otočil sa na odchod.
„Počkaj, si myslíš, že som nejaká dobrá víla? Mám jednu podmienku.“
Tim nastražil uši.
„Ak ti na ňom tak záleží a chceš preňho menší trest musíš sa obetovať.“
„Čože?“
„Musíš nám splniť jedno želanie.“
„Neprichádza v úvahu.“
„Ako chceš. Jason zažije pomstu, tak ako navrhol Kirk.“
„V poriadku. Aké želanie vám mám splniť?“
„Drahý Timi. Túžime len po jednej veci. Si jediný skelet, ktorého s Benjaminom nemáme v zbierke. Chceme teba.“
Tim, vedel, že jedného dňa sa pokúsia tí dvaja zviesť aj jeho. On by na to nepristal. Nie je na podobné veci. Nepotrebuje taký extrém. Netušil ani, že to príde práve dnes a za takých okolností. Musel si vybrať medzi zvrhlou hrou dvoch skeletov a utrpením dobrého kamaráta. Mal v povahe zachraňovať všetkých svojich blízkych a tak pristal. Iba stíchol sklopil zrak a stisol pery. Michellovi aj Benovi to stačilo, aby pochopili. Na tvárach sa im zjavil triumf.
„Nesmieme mať pocit, že je to umelé, musí to byť vášnivé,“ podotkol Michelle, ktorý bol nesmierne spokojný, že využil situáciu.
Benjamin sa usmial a zozadu sa prikradol k Timovi. Chopil ho za ramená a prisal sa mu na krk. Tim naklonil hlavu a privrel oči. Michelle si zmyselne olízol peru. Rozopol Timovi opasok a pritisol na naňho. Jemne mu kusol do spodnej pery a začal ho vášnivo bozkávať. Pritom mu čoraz silnejšie pritláčal svoje stehno k rozkroku. Ben mu medzitým hladkal zadok. Aj keď si to nechcel priznať, Tim prežíval veľké vzrušenie. Michelle mu zašiel rukou pod tričko. Benjamin mu ho vyzliekal a Tim naraz na svojom tele pocítil štyri jemné ruky, ktoré ho dráždivo hladili. Otvoril oči. Michelle už bol tiež bez trička a keď sa naňho zozadu prilepil Ben, zistil, že aj on. Michelle si zrazu kľakol. Rozopol mu nohavice a stiahol ich. Tim už bol poriadne vzrušený, napriektomu, že sa to snažil potláčať. Keď mu Michelle vzal aj šortky a pocítil jeho jazyk na svojom... podlomili sa mu kolená a aj s Benom sa zvalili na posteľ.
************************************************************************************************
„O čom sa tam tak dlho bavia?“ znervóznel Jason.
„Netuším, ale dám krk za to, že Michelle a Ben opäť intrigujú,“ povedala istým hlasom Rita.
„Čo keby si sa tam išla pozrieť?“ nabádal ju Jason.
„Nie, to nesmie nikto,“ vyštekla. „Ak by tam ktokoľvek teraz vstúpil, neušiel by trestu.“
„Preboha, čo je toto za miesto?!“
„Skelet klan má veľmi prísne pravidlá. Keby niekto vedel o čom sa s tebou bavím, nechcem ani pomyslieť na to, čo by sa stalo.“
„Ja však nie som člen a trestu sa nevyhnem tak či tak. Pôjdem dnu.“
„Len to nie! Pozri, Tim sa ti snaží vybaviť miernejší trest, je to na ňom.“
„Musím tam ísť a vedieť už konečne na čom som“
„Ako myslíš, Jason, ale varovala som ťa.“
Jason vstal z pohovky a vykročil k dverám. Zastal. Váhal. Zaklope, alebo len vtrhne dnu? Rozhodol sa. Vošiel dnu. Pohľad, ktorý sa mu naskytol ho šokoval a nebol mu dvakrát príjemný. Nahý Tim ležal na posteli a bozkával sa s vedľaležiacim Benjaminom. Michelle sedel na Timovi a v ruke zvieral kožený bičík. Opäť ho prepadol ten známy pocit, akoby to už bol zažil. Dejavu, ale tentoraz silnejšie ako kedykoľvek predtým. Tim vyjavene sledoval Jasona. Ben si ho ani nevšimol. Michelle po ňom vražedne zkazeral. Vstal a šľahol ho bičíkom. Jason klesol k zemi. Tim si opásal obnažené telo saténovou prikrývkou a podišiel k Jasonovi. Na tvári mal ospravedlňujúci pohľad.
„Jason... nie je to ako vyzerá. Musím ti to vysvetliť.“
„Skutočne? To by som chcel vedieť ako. Takto vyjednávajú skeleti? Nemyslel som si o tebe, že si buzerant.“
„Som buzerant asi tak ako ty. Nechapeš to!“
„Ale chápem to veľmi dobre,“ vyštekol Jason.
Michelle sa opäť napriahol bičom na Jasona, ale Tim ho sotil a Michelle padol na zem. Oprel sa lakťami a pobavene ich sledoval.
„Nie nechápeš. Toto bol jediný spôsob,a ko ti zmierniť trest. Obetoval som sa pre teba. To nič neznamená?“
Zo zadu sa mu znovu na krk prilepil Ben.
„Ak si to chceš odpykať jemne, pridaj sa k nám. Potom budeš voľný a navyše zažiješ rozkoš o akej sa ti ani nesnívalo,“ navrhol Ben trochu flegmatickým hlasom.
„Sklapni šmejde!“ Tim ho odstrčil.
„Je mi z toho zle. A hlavne z teba Tim. Bolo by lepšie, keby si odišiel.“
„Snažím sa ti len pomôcť,“ obhajoval sa Tim.
„Už nemusíš.“ Jason sa vrátil do haly a sadol si na pohovku k Rite.
„Čo som ti vravela drahý, nikto ti nepomôže.“ Pritisla si ho na prsia a utešovala ho.
************************************************************************************************
Bolo osem hodín večer. Tim odišiel z Kalasasui. Po hádke s Jasonom sa obliekol, prehovoril Michella aby mu dal miernejší trest a zmizol. Jason stále sedel na pohovke s Ritou a čakal na Michella. Ten bol zavretý v izbe spolu s Benjaminom.
„Takže, čo s ním urobíš?“ spýtal sa Ben.
Michelle sa šibalsky usmial. „Bol som hore v knižnici a našiel som tam zaujimavú knihu.“
„Knihu? A čo má spoločné s Jasonom?“
„Je to kniha čiernej mágie. Je čas, aby si skeleti rozšírili obzor.“
„Máš pravdu, treba napredovať.“
„Zostane to však zatiaľ len medzi nami,“ šepol Michelle.
„A čo chceš teda urobiť Jasonovi?“
„Kruto sa mu pomstiť tak, že bude trpieť navždy.“
„Čiže?“
„Rituálna vražda,“ riekol Michelle zlovestne.
„Sľúbil si Timovi, že mu neublížime.“
„Čuš Ben. To je jedno. Aj tak sme nedospeli až k... veď vieš a napokon Tim sa to aj tak nikdy nedozvie. V tejto knihe je aj nápoj zabudnutia. Pre prípad potreby samozrejme.“
„Myslíš na všetko zlato. Neviem sa dočkať, keď mi povieš čo presne urobíme.“
„Chvíľu si počkáš. O polnoci pôjdeme do lesa, tam vykonáme rituál a až potom ti prezradím, čo to všetko znamená.“
„Nemal by si ma do toho zasvätiť prv? Sme predsa partneri, nerozlučná dvojica, dokonalý pár Michelle a Benjamin. Sme najlepší.“
„Samozrejme máš pravdu, ale chceť ťa prekvapiť, aspoň prvýkrát. Potom sa ti budem opäť zo všetkým zdôverovať. O všetko sa podelíme.“
Ben ešte chvíľu protestoval, ale napokon súhlasil.
„Poď, pôjdeme pripraviť jed, ktorý budeme nutne potrebovať.“ Vyzval ho Michelle.
************************************************************************************************
„Dokedy tu budem trčať? Chcem už ísť domov,“ rozčuľoval sa Jason.
„Nemôžeš! Skeleti strážia východ. Nepustili by ťa. Iba Michelle to môže povoliť a ten to určite neurobí.“
„Čo je ten Michelle zač?“
„Michelle a Ben sú v Kalasasue už od jej vzniku pred dvoma rokmi. Skeletom teraz síce panujú Kirk a Stokli, ale práve Michelle a Benjamin ťahajú za nitky celý skelet klan. Častokrát o ich činnosti nevie ani samotný Kirk. Oni mali byť naši vodcovia, ale po smrti zakladateľa skelet klanu pred rokom nasadol na trón Kirk, ako jeho brat. Michelle a Ben boli Patrickovými pravými rukami a Kirk bol vtedy iba poskok. No zákony skeletov dostali na trón práve jeho. Michelle aj Benjamin tajne dúfali, že oni budú veliť skeletom. Napriek všetkému, ako som už povedala majú najväčšiu moc a prekračujú všetky hranice.“
Jason vydýchol. Pocítil beznádej. Tí dvaja mu určite urobia peklo zo života.
„Povedz Rita, čo mám robiť?“ vzlykol Jason.
„Je len jedna možnosť. Ospravedlň sa Michellovi a staň sa naším členom. Iba tak môôžeš uniknúť trestu. Je prísnym pravidlom, že skelet skeletovi neublíži. Ani Michelle sa neodváži porušiť toto pravidlo.“
„Michelle by ma nikdy nevzal.“
„Lenže on o tom nerozhoduje. Kirk a Stokli by ťa prijali. Musel by si však absolvovať vstupný test a to tiež nie je nič jednoduché.“
„Neurobím to. Nesmiem. Nestanem sa jedným z tých čo nenávidím. Prepáč Rita. Viem, že ti na mne záleží, ale ja dobre viem čo aký ste vy skeleti. Nemôžem.“
„Snažila som sa ti pomôcť. Odmietaš však moje rady. Nechcem aby si trpel.“
„Väčším utrpením by pre mňa bolo patriť medzi vás.“
Rita sa postavila a odobrala sa inam. Jason ostal sedieť sám na pohovke a premýšľal.
************************************************************************************************
„Je čas,“ vyhlásil Michelle vyjdúc z izby spolu s Benjaminom. Hodinky ukazovali 11:30 večer. Michelle mal na chrbte veľký vak. „Pôjdeš s nami Jason!“ Prišli ešte dvaja skeleti. Alan a Gary, ktorý boli verný Michellovi a Benovi. Schmatli vystrašeného Jasona a vyviedli ho z Kalasasui. Michelle a Benjamin išli popredu a za nimi skeleti nesúci Jasona. O pätnásť minút boli v lese. Všade bolo plno snehu siahajúceho po kolená a stále husto snežilo. Jason sa im pokúsil niekoľko krát újsť, ale skeleti ho držali veľmi pevne. Zastavili sa pri veľkom strome. Bol holý a konáre mu pokrýval iba sneh.
„Sme tu!“ oboznámil ich Michelle.
Jason nemal ani tušenie, čo sa práve začalo. Michelle otvoril svoj vak. Vybral z neho päť krytých kahancov. Položil ich do snehu. Medzitým Benjamin vyzliekol Jasonovi bundu a strhol z neho aj ostatné veci. Napokon tam ostal stáť len v slipoch. Bola mu strašná zima. Drkotali mu zuby a celý sa triasol. Skeleti sa na ňom pobavene smiali. Michelle vzal vetvu zo stromu a podľa návodu v knihe vyryl do snehu obrovský pentagram. Na každý z jeho cípov položil zapálený kahanec. Trvalo mu dlhšie kým ich všetky zažal. Napokon Jasona položili doprostred pentagramu. Zviazali mu nohy. Ruky mu upažili a priviazali dlhými špagátmi k nedaľekým stromom. Nemohol sa ani pohnúť, spôsobovala to aj zima. Michelle opäť odlomil vetvu a opísal pentagramu kružnicu tak, že sa dotýkala každého z piatich cípov. Benjamin držal Jasona za ramená. Michelle si sadol na Jasona tak, že mal pred sebou jeho brucho. Začal niečo šepkať. Z batohu vytiahol veľkú dýku a akúsi zatvorenú nádobu. Otvoril ju a do tekutiny v nej ponoril dýku. Nakoniec Michelle dvihol dýku nad seba a opäť niečo zahlásil. Jasona prepadol neuveriteľný strach. Väčší, ako kedykoľvek predtým. Napriektomu, že bol premrznutý až na kosť, nedokázal sa ani veľmi hýbať, z posledných síl sa vzopäl a snažil sa vymaniť sa z Benjaminovho zovretia, ktorý so zatajeným dychom sledoval celý rituál a spod Michella, ktorý mal veľmi zlovstný pohľad a zároveň pretrhnúť laná, ktoré ho zväzovali. Chcel vykríknuť, ale hlasivky mu už primrzli. Bolo okolo polnoci. Vtedy Michelle bodol. Bodol prudko a hlboko priamo do brucha. Benjamin bol šokovaný. Skeleti ešte nikdy nikoho nezabili a dnes prekročili toľko hraníc, že už niet aké prekračovať. Jason len neveriacky vypúlil oči a jeho telo zachvátila ostrá bolesť.
„Je čas ti všetko vysvetliť Ben. Prebodol som ho jedovatou dýkou. Jed spôsobí silné kŕče po celom tele a onedlho zomrie v pekelných mukách. Avšak celý tento rituál bol vykonaný kvôli inej veci. Kruh okolo pentagramu je znamením nekonečna. Určuje dvanásťhodinovú slučku, ktorá ho vráti dvanásť hodín pred jeho smrťou.“
Benjamin sa diabolsky usmieval. „Skvelé, naozaj skvelé,“
Skeleti pobalili Jasonove veci a ostatné už nepotrebné predmety a odišli. Jason cítil bolesť, ukrutnú bolesť. Z brucha mu vytekali pramienky krvi, ktorá sa rozlievala na čistobielom snehu. Jed začal účinkovať a on sa zmietal v bolestných kŕčoch. Neopísateľný bôľ si podmanil celé jeho telo. Trpel. Stalo sa však čosi, čo Michelle nezamýšľal, ale keby to vedel, bol by ešte radšej. Bolesť totiž Jasonovi pomohla rozpamätať sa. Zistil, že to všetko prežíva už ani nevie koľký krát. Stále dookola prežíva obrovskú bolesť a vždy sa rozpamätá iba na ňu. Pod ním bol už sneh úplne červený krvou. Ledva vnímal. Vedel, že už nastal koniec.
„Pomoc,“ zašepkal. „Pomoc, znova už nie...“ A v tom záblesk.
***********************************************************************************************
Jasona strhlo, keď sa rozrinčal zvonec ohlasujúci koniec občianky. „A nezabudnite, že dnes je svetový deň boja proti AIDS. Aj vás by mala zdobiť červená stužka,“ pripomenula profesorka než opustila triedu.
Pozrel sa na hodinky, ktoré ukazovali 12:12 popoludní. Náhle po premkol pocit, akoby daný moment už zažil. Dejavu...
***********************************************************************************************
Sagara Sosuke kalasasua@hotmail.com